Srdcu nerozkážem

Kapitola 6

Nechala nás vojsť a princ Lukas zatiaľ uviazal svojho koňa o strom. Dnes to bude zaujímavé a dúfam, že môj plán vyjde. Nechcem tu byť ani minútu a tak isto aj v paláci. Nie že by to tam bolo zle, ale nič pre mňa.

"Ahoj otec," pozdravím sa otcovi hneď ako vojdeme do mojho bývaleho domovu. Veľmi mi chýba aj keď už by to nebolo ono, keďže mama mi už nežije a otec má svoju milenku. Všimla som si, že mu dobre platia za mňa z paláca. Majú to tu totižto dosť vynovené až moderne. Predtým to tu bolo dosť staré a vŕzgalo všetko.

"Dcérenka vitaj," usmial sa na mňa. Ja som mu úsmev opätovala, no z mojej strany bol falošný. Nič iné ako nenávisť za to všetko čo spôsobil necítim. Zničil mamu a zničili svojím spôsobom aj mňa a ešte k tomu po maminej smrti sa ma ak ihneď zbavil.

Rozhodla som sa, že pojdem do mojej izby no keď som otvorila dvere zostala som prekvapená. Už to nebola moja izba, všetko to tu bolo iné a čo ma najviac zaujalo je to malá kolíska v izbe. Nie, to nemôže byť pravda. Nie toto mi prosím ťa bože nerob. Podlomili sa mi kolená, začala som plakať. Nedokázala som to utíšiť, nemohla som tomu uveriť.

Moju starú izbu vymenili za izbu pre ich budúce dieťa. Týmto môj otec na plnej čiare skončil. Ako to mohol urobiť? Vlastnej dcére, teda neviem či som ešte vôbec jeho dcéra. Ta zmija to všetko zničila. Zišla som dole všetci sa na mňa pozreli a keď si všimli, že som plakala tak chceli niečo povedať. No, ja som začala prvá.

"Ty suka jedna," ukázala som na otcovu milenku, skočila som po nej a začala som ju biť, ťahať za vlasy až dokým som necítila silné paže okolo môjho tela. Počula som ako otec a Lukas kričali na mňa nech okamžite prestanem. "ty...ty si všetko zničila. Kvôli tebe sa môj vlastny otec zmenil, kvôli tebe môj otec zničil mamu a môžeš byť hrdá aj mňa! Neznášam ťa a otca tiež. Ako si mohol moju jedinú vlastnú izbu plno spomienok len tak vymeniť za izbu pre.. pre dieťa tejto ženy? Gratuľujem otecko si sa v peknom svetle ukázal, ale viac ma neuvidíš. Radšej pôjdem do neba ku mame ako byť na zemi pri tebe pri takom podrázakovi. Dúfam v jednu vec, že si mi aspoň môjho jediného verného kamarára Focusa nechal."

Otec zostal bez slov a Lukas? Ten sa tváril celkom prekvapene, ale bol pokojný. Ale keby vedel čo mám v úmysle by nebol, s tým som si úplne istá. Len musí mi to vyjsť, dúfam že vyjde a nezistia to až moc skoro.

"Ja.. ja prepáč," povedal. Ja som vybehla von do stajne, ktorá bola prázdna. Samozrejme za mnou bežal aj Lukas.

"Nie..."potichu som povedala.

"Nieeee," začala som kričať a plakať. Nemohla som tomu uveriť, že toto všetko mi on spôsobil. Ako keby nestačilo, že ma poslal do paláca, aby som robila hentým slúžku tak si dovolil všetko všetky moje veci vyhodiť. Všetko moje spomienku sú len v mojej hlave a v pamäti. Už ani môj koň nezostal.

"Upokoj sa," upokojoval ma Lukas. Zobral ma späť dovnútra a ja som sa na otca pozrela tým najškaredšín pohľadom aký by som bola schopná dať.

"Asi už pojdeme,"povedal Lukas. Musím ho nejako zastaviť, ináč môj plán nebude môcť sa uskutočniť.

"A nezostana ešte na čaj princ?" Ozvala sa Ashley. Zistili som už aj jej meno.

"To asi nebude dobrý nápad," otočil sa na mňa a ja som mala sklonenú hlavu. Rozmýšľala som nad všetkým, či urobím dobre že ujdem alebo nie. Či mi to vyjde.

"Môžme tu zostať. Dala by som si čaj," prehovorím silou mocou neveriacky vlastným slovám. Dokázala som to vysvetliť. Na otcovej tvári sa objavil úsmev z ktorého mi je zle. Ako sa taký bezcitný človek dokáže aj tak usmievať na človeka, ktorému zničil život? Vysvetlí mi to niekto?

"Môžem ísť na wc?" Vypýtam sa a všetci prikývnu. Ashley mi ho chcela ukázať no ja som ju schladila, že viem trafiť vo vlastnom dome. Možno je aj fajn len je toho veľa na mňa.

Fajn, teraz na plán. Zobrala som pár jabĺk a peňazí a prešvihla som sa cez okno von. Bolo to ťažké, keďže nie som najchudšia aspoň podľa mňa. Prišla som potichu ku koňu a pohladkala som ho a dala jablko. Zobrala som ho a na ceste som si vysadla a smerovala na východ.

Pár kilometrov, nie pár celkom dosť. Autom tak približne 3 hodiny a na koni asi 4-5 hodín s prestávkami. Nemôžem sa no veľa zdržovať ináč ma môžu rýchlo nájsť.

Medzi tým ako si u jej otca myslia, že je na wc

"Som rád za vašu návštevu," ozval sa jej otec Daniel. Princ sa na neho usmial a zdalo sa mu, že je tam celkom dlho a je aj veľa hodín. Zaklopal na dvere a tam nikto nebol. Rýchlo sa vrátil do obývačky.

"Anabela zmizla, na wc nie je," povedal a oni sa hneď rozbehli hľadať ju po dome. No po nej ani stopy. Vyšli von a neuvideli koňa, doplo im to, že utiekla.

"Máte telefón? Potrebujem to oznámiť kráľovstvu."

Dúfam, že som vás nesklamala zas. Dúfam, že sa vám táto kniha páči.
Zas sa uvidíme s novou časťou o 3 týždne.