Srdcu nerozkážem

Kapitola 12

Odtrhla som sa od neho. Aj keď som chcela viac, viac bozkov, lebo v mojom bruchu sa roj motýľov rozvíril ako nikdy inokedy. Ale nemohla som mu podľahnúť. Nemohla!

"Si normálny? Čo si si to dovolil?" Začala som po ňom kričať. Musím urobiť divadielko, že sa mi to nepáčilo aj keď cítila som úplne niečo iné. Jeho pery boli už odteraz mojou drogou, ktorá bude zakázaná a musím sa ovládať.

"Alee An, viem že sa ti to páčilo. Priznaj si to," prešil mi nosom po krku a cítila som jeho teplý dych. Cítila som ako sa mi na tele objavili zimomriavky. Nedokázala som to zastaviť, akokeby opantal moje celé telo.

Niesol nadomnou kontrolu a mne sa to vôbec nepáčilo!

"Lukas stačí!" Odstrčila som ho od seba a urobila dva kroky dozadu, aby som nebola tak blízko neho. No, neodhadla som to dobre, lebo som skončila na posteli. A samozrejme Lukas to využil a skláňal sa nadomnou.

"A teraz mi nikde neujdeš, zlatko. Nevieš ani ako moc po tebe túžim," hral sa so slovami a stále mi pozeral do očí. Nevedela som od nich odtrhnúť oči. Jeho ruka začala behať po mojom tele, ktoré bolo z jeho dotykov rozhorúčené. Snažila som na to nemyslieť a nedať to najavo ale moje telo si robilo čo chcelo a nie čo som chcela ja!

"Lukas zlez zo mňa!" Môj hlas ešte našťastie so mnou spolupracoval. Jeho ruka sa ocitla na mojom zadku, ktorý stisol a ja som vzdychla, samozrejmr nechcene, ale on to pochopil po svojom. Zaútočil znova na moje pery! Tvrdo a náruživo!

Jediné šťastie,že mam oblečene rifle s opaskom a košeľu s gombíkmi. Jeho dotyky ma robili vlhkou, ale dnes nebude nič! Teda nikdy s ním nechcem nič. Dnes to bol len úlet.

Úlet, áno úlet, a preto idem trochu spolupracovať a potom ho skopnem zo seba. Dobrý plán!

"1.pravidlo - budeš ma poslúchať,"začal hovoriť pomedzi bozky, " druhé - budeš len moja!" pálili ma jeho dotyky," tretie - nebudeš sa s opačnym pohlavím rozprávať," za každým pravidlom mi rozopol jeden gombík.

Ani som tie pravidla nepočítala a po chvíli mal blúzku rozpnutú. No v tom sa rozrazili dvere a v nich zostala zaskočene stáť Elizabeth.

"Oh, pr-prepáčte, nechcela som vás rušiť," celá červená zavrela dvere. Lukas sa vrátil k činnosti, v ktorej ho vyrušila Beth, ale ja som podľa planu ho skopla zo seba a postavila som sa.

"Už nikdy sa toto nezopakuje, rozumieš?! Nikdy!" Vyzliekla som si pred ním blúzku a bolo mi jedno, že som sa pred ním ocitla v podprsenke ale hneď na to som natiahla na seba prvé tričko, ktoré som videla. Lukas nepovedal nič. Asi sa spamätával, že ho niekto odmietol.

Vyšla som rýchlym krokom z izby rozhodnutá, že sa pôjdem prejsť do záhrady. Vnímala som všetku krásu až dokym sa vedľa mňa ocitla Elizabeth.

"Ann, prepáč že som vas dnes vyrušila nechcela som vas vyrušiť pri vašej intimnej chvíľke," začervenala sa.

"Beth,  vobec si nevyrušila. Bol to menší úlet, ktorý sa už nebude opakovať." Usmejem sa na ňu a pomedzi tým voniam kvety.

"Prečo že úlet?" Spýtala sa.

"Nechcem sa do neho zamilovať," odpoviem.

Šťastné a Veselé Vianoce prajem!

Dúfam, že sa vianočná kapitola páčila.