Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 22.

Kayden

Ráno som sa prebudil celkom rozlámaný a dosť nevyspatý. Nakoniec som sa dokázal dostať z postele až na piaty budík, čo u mňa nie je nič nevídané. Už sa mi podarilo prespať aj osem budíkov. Postavil som sa, vzal si veci a zamieril do kúpeľne po sprchu. To by ma mohlo takto z rána prebrať. A aj sa stalo, keď sa na mňa spustil prúd ľadovej vody. Vážne som v tú chvíľu mal pocit, že dostanem infarkt a moje telo sa ocitne na podlahe. Rýchlo som vodu vypol a predýchaval toto 'dokonalé' ranné prebudenie. Čiže dnešok je na prd už od rána. Hip hip hurá! Prezliekol som sa a pomaly šiel do kuchyne. ,,Už sme mali v pláne ťa ísť zobudiť." Povedala mama a usmiala sa na mňa. ,,Ale ako vidím nie je treba." Pretočil som očami a schmatol batoh. ,,Ťažká noc?" Ozval sa otec s pobavenym úsmevom na tvári. Dokonca aj Rita sa usmievala. Vôbec sa mi mojou 'senzačnou' novinou nechcelo kaziť toto pekne ráno. ,,No viete ako, okno otvorené, vliezol ním princ dovnútra, dostal som pusu a som tu." ,,Alebo.." Začala Rita a ja som sa na ňu otočil. ,,Si dostal pusu od ľadovej sprchy." Nadvihol som obočie. ,,Počula som ťa nadávať, keď som šla okolo kúpeľne." Odpovedala mi na moju ešte nevyslovenú otázku. ,,Špión..." Zamrmlal som a nakoniec sa aj s ňou pobral do školy. Cesta prebehla úplne v pohode, takže som sa obával zbytočne. No.. zase úplne zbytočne to nebolo. Naposledy som sa tiež nebál a dopadlo to príšerne. Len som si povzdychol a zamieril do vnútra budovy. Nahodil som svoj typický úsmev a každému vrátil jeho pozdrav. S Ritou sme sa rozdelili a ja som skončil v triede vedľa Natha. ,,Tak? Ako ti je?" Spýtal sa hneď. ,,Tiež ťa rád vidím. A až na mierne výkyvy nálad a občasnú prehnanú paranoju mi je dobre." ,,Nie je to prehnaná paranoja. Je oprávnená. Máš dôvod sa báť. Povedal si o tom rodičom?" Zarazil som sa a nervózne sa zasmial. ,,To snáď nemyslíš vážne. Kayden! Čo ak sa to zopakuje?!" Už dávno mi nepovedal Kayden.. Možno by som ho mal vážne počúvať. Veď.. čo by mi asi tak spravili vlastný rodičia. Možno budú radi, že som sa im zdôveril. ,,Fajn, poviem im to. Hneď ako prídem zo školy." Uistil som ho a pozrel naňho. ,,V to dúfam. Snáď nebudeš taky blbý ako predtým.." Zamrmlal a viac sa mi už nevenoval. Aj keď som sa snažil akokoľvek nadviazať konverzáciu, jednoducho ma ignoroval. Nakoniec som to a radšej sa už ani nesnažil. Keď nemá záujem tak nemá. Po škole som šiel ešte na časopis, no čas strávený tam ubehol až podozrivo rýchlo. Zbalili sme si veci, mierne upratali a prenechali učebňu iným žiakom. Som nejaký unavený. Buď budem chorý alebo len nevyspatý, kvôli včerajšiemu incidentu. Jedno alebo druhé. Len som si povzdychol a vydal sa na cestu domov. Zaujimalo by ma ale kde je Rita. Väčšinou ma čaká. I keď to je v poslednej dobe málokedy. Kto by už len chcel čakať na svojho staršieho brata, no nie? Len som si povzdychol a ďalej pokojne kráčal, po ulici. Na chvíľu pri mne zastalo auto. ,,Dobrý. Prepáčte, že vás vyrušujeme, no vedeli by ste nám poradiť, kde je tu obchodné centrum?" Spýtala sa veľmi milo vyzerajúca žena. ,,Samozrejme. Pôjdete ďalej po tejto ceste až k semafórom a tam odbočíte do ľava. Pôjdete ešte chvíľu rovno a tam to je. ,,Ďakujeme vám. Dovidenia." ,,Dovi." Povedal som a usmial sa. Naraz sa ozval tichý plac z jednej uličky. Že by tam zase niekoho zbili? Viem, že by som tam nemal ísť.. no čo ak má niekto problém a potrebu súrne pomoc. Pomaly som kráčal k zdroju plaču. Objavil som chlapca. ,,Hej.. si v poriadku?" Spýtal som sa opatrne a jemne mu poklepal po pleci. ,,Vždy si bol taky roztomilý a pomáhal každému ktorému sa dalo alebo až po tom čo si ma opustil?" Spýtal sa chlapec a ja som okamžite poznal ten hlas. Postavil sa a zabránil mi v plánovanom úteku. ,,Pusti ma.." Zakňučal som a klepal sa. ,,Ale no tak. Zlatíčko. To sa ma vážne bojíš kvôli tomu, že som to naposledy prehnal? Kvôli tomu si volal aj tú políciu?" Pery mal hneď pri mojom uchu a jeho hlas s mojim telom robil strašné veci. Myseľ nedokázala normálne premýšľať, nohy ma nedokázali držať a ruky ho od seba odtiahnuť. Dokonca ani hlas mu nedokázal povedať, čo chcel. ,,Pusti ho!" Ozval sa príjemný hlas z druhej strany, no cez slzy som nevidel toho, komu budem asi do smrti vďačný, že sa tu teraz ukázal.

...
Ja už popravde ani neviem aký je deň a rozhodla som sa, že keď budem mat kapitolu napísanú, tak ju proste vydám

Lebo toto je strašné

A strašný je aj fakt že prázdniny sú na konci 🥲

No nič to

Ďakujem vám za krásnych 189 hviezdičiek

Zatiaľ vsjo

Papa