Kapitola 29.

265 25 4
                                    

Kayden
Gabriel

Ráno som sa prebudil a ucítil príjemné dotyky vo vlasoch. O môj bože. To je tak dokonalý pocit. Prečo toto nemôže robiť častejšie? Potom som sa ale zarazil. Gabriel vedľa mňa neležal. Teraz ležal skôr podomnou. Zľakol som sa, či mu nevadím, no akonáhle sa naše pohľady stretli, usmial sa. A kvôli tomu som sa musel aj ja. Je tak milý a jemný. Čím som si ho už len ja mohol asi tak zaslúžiť? ,,Nie som moc ťažký? Dá sa ti dýchať?" Jeho pohľad sa v momente zmenil na nechápavý. ,,Ty? A ťažký? Tak ten bol fakt dobrý." Povedal a začal sa smiať. To bude asi znamenať nie... ,,Zostaneme celý deň v posteli?" Spýtal som sa a pozrel naňho prosiacim pohľadom. ,,Môžeme ak chceš." ,,A pozrieme si nejaké anime?" ,,Skočím po notebook?" Nadšene som prikývol. Neverím, že povedal áno. Zliezol som a nechal ho, nech poň ide. Keď si ľahol, hlavu som si položil naspäť na jeho rameno.

Nadiktoval si čo chce pozerať a ja som to už len zapol. Jednou rukou som si ho držal pri sebe a tou druhou ho držal za ruku. Keby to niekto videl, myslím, že by si myslel, že spolu niečo máme. A kiežby sme mali. Po chvíli pozerania sa moja ruka dostala do jeho vlasov a začala sa opatrne hrať s pramienkami jeho dokonalých jemných vlasov. Popravde ani neviem čo sme to pozerali. Vybral si to Kay, takže som mu do toho nechcel nijak zasahovať. Nechcem mu pokaziť deň.
Pozreli sme spolu celú jednu sériu a hneď bol obed. Rozhodli sme sa objednať si niečo na jedenie. Jedlo nám však dokázali priniesť až o hodinu. Súhlasili sme a znovu len ležali. Prial by som si aby sa tento deň nikdy neskončil. Je úžasný. Kay je úžasný. Mám takú chuť ho bozkom práve prerušiť v jeho rozprávaní, no nechcem riskovať, že túto chvíľu pokazím. Môžem byť vôbec rád, že je pri mne. ,,...No.. a Nathe za ním nakoniec ani nešiel, takže doslova premárnil možnosť byť s Marcom. Chápeš to vôbec? Navyše je úplne jasné, že by spolu tvorili dokonalý pár. A Marc celkom vyzerá, že by Natha aj chcel." Dokončil a ja som sa zarazil. ,,Počkaj, počkaj, počkaj. Tvoj najlepší kamarát je Nathaniel?" Spýtal som sa. ,,Áno?" ,,A jeho crush je Marc?" ,,Správne." ,,Neni ti to odniekiaľ povedomé?" Spýtal som sa s úsmevom a sledoval ako mu to v hlave šrotuje.

Snažil som sa prísť na to na čo naráža, ale ani za nič mi to nedocvaklo. ,,Nech robím čo robím, nedochádza mi to." Priznal som nakoniec. ,,Miraculous Ladybug. Nathaniel a Marc. Stále nič?" Zarazil som sa a dokorán otvoril ústa. ,,Čo ti práši?! To ma nenapadlo! Sedí to! Pane bože!" Začal som sa smiať. Gabriel mal pravdu. Naozaj to tak bolo. Ako vystrihnuté z tej rozprávky. Pane bože. Ja asi umriem. Až po niekoľkých minútach sa môj záchvat smiechu skončil. Potom ma však niečo napadlo a ja som zvážnel. ,,Gabriel.. pamätáš si ešte tie požiadavky, ktoré som mal?" ,,Myslíš tie požiadavky aby si so mnou mal vzťah?" Prikývol som a vyhýbal sa očnému kontaktu. ,,Samozrejme. Keby si o mne vedel dosť veľa, stretol sa so mnou osobne a vedel že nemám 65, 59 ani 43 a nemyslím len na sex. Myslím, že to je všetko. Prečo?" ,,Pretože už si ich všetky splnil.." ,,Čo mi tým chceš naznačiť?" Nevedel som ako mu to mám povedať a tak ma napadla len jedna vec. Otočil som hlavu naňho a pobozkal ho.




...
Tak..

Konečne sa mi podarilo dokopať k napísaniu niečoho nového

A tak som rozmýšľala a mám na vás dve otázky

1. Chcete aby sa tento príbeh predĺžil takým miernym zvratom, čo by ešte viac zblížilo Kaya a Gabriela alebo to mám len ukončiť?

2. Chcete aj pár vedľajších kapitol o Natheovom a Marcovom vzťahu alebo je to zbytočné sem ťahať?

Za každú odpoveď vam veľmi ďakujem lebo mi to pomôže pri písaní dalších častí

Toť vsjo

Papa

Hello stalker. [Sk]✔️Where stories live. Discover now