Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 23.

Kayden

Richard sa odomňa odtiahol a ja som sa zosunul k zemi. Začal sa s tým chlapcom hádať a po chvíli aj biť. To im našťastie prekazila polícia, ktorá buď šla okolo alebo naozaj neviem. Oboch od sen oddelili a Richard odišiel. Polícia sa nás s chlapcom spýtala či sme v poriadku a my sme ich uistili, že áno. Potom sa spýtali ešte nejaké rýchle otázky a odišli preč s tým, že ich hlas z vysielačky niekam poslal. Chlapec sa k mne sklonil a ja som až teraz mal možnosť prehliadnuť si ho. Bol celkom pekný. Čierne vlasy a modré oči. ,,Si v poriadku? Neublížil ti?" Spýtal sa a ja som len pokrútil hlavou. ,,Nie. Prišiel si ako na zavolanie. Ale.. čo ty? Nezranil ťa?" ,,Mňa? Kdeže?" Uistil ma a nakoniec mi pomohol na nohy. ,,Ja.. môžem sa ťa niečo spýtať?" Spýtal som sa teochu nervózne a po prikývnutí nasledovala moja otázka. ,,Ako sa voláš?" ,,Ja som Ryan. Stone. Ryan Stone." Predstavil sa a ja som sa pousmial. ,,Ďakujem ti Ryan." ,,Nezabudol si na niečo?" ,,Ehm.. neviem?" ,,Ty moje meno už poznáš. Ja však tvoje nie." Zarazil som sa a rýchlo zatriasol hlavou. ,,Prepáč. Jasné. Kayden Bell. Ale hovor mi len Kay. Teda.. ak sa chceš so mnou ďalej rozprávať." Povedal som nervózne, čo spôsobilo Ryanov úsmev. ,,Samozrejme, že chcem. Nie som síce moc spoločenský typ ale ty mi prídeš vážne fajn. Chceš na mňa nejaký kontakt. Mohli by sme si niekedy dohodnúť stretnutie." Žiarivo som sa naňho usmial. ,,To je skvelý nápad!" Ihneď sme si na seba dali kontakty a každý sa vydal svojou cestou. Ryan je vážne milý. Spokojne som došiel domov kde som si vyslúžil zmätené pohľady mojej rodiny. V tom som si spomenul, že by som im mal niečo povedať. Takže som zvolal veľkú obývačkovú schôdzu. Všetci sme sa usadili a ja som sa zhlboka nadýchol. ,,Vážený rodičia, Rita a Max. Musím vam oznámiť jednu znepokojujúcu a jednu dobrú správu. Takže... Richard je naspäť v meste a stretol som sa s ním." Povedal som celú vetu na jeden nádych. Všetci sa doslova zhrozili a otec ku mne okamžite prešiel. ,,Znovu ti ublížil." Spýtal sa okamžite a začal si ma prezerať ako figurínu v obchode. ,,Nie. Od toho sa odvíja aj tá dobrá správa. Prišiel tam jeden chlapec, ktorý ho odohnal." Pocedal som a pozor naňho. Hneď som sa ocitol v maminom objatí a len letmo vnímal Ritin znepokojený pohľad. ,,Kay, ak ti niečo urobí. Hocičo. Stačí aj jedna jediná facka alebo silnejší stisk ruky, ihneď nám to povieš a budeme to riešiť rozumieš? Neopováž sa nám to zatajiť ako predtým." Varovala ma výhražným tónom moja mama. Keď je naštvaná je veľmi desivá. To mi potvrdil aj otec. ,,Presne tak Kay. Nechceme aby sa opakovalo to čo v tedy. Už to nikdy nechceme." Doplnil mamu otec. ,,Ja viem. Práve preto vám to hovorím teraz. Aby.. aby ste to vedeli.." Zašepkal som. Vážne nechcem aby sa to ešte niekedy zopakovalo. Vlastne, už nikdy nechcem aby sa to opakovalo.

...
Ja som tak hrozná autorka, že vás nechávam tak hrozne čakať, no rozmýšľala som, že či zvoliť kratšiu verziu tohto príbehu alebo dlhšiu

(Asi) Nanešťastie to bude dlhšia verzia

Ale!

Dobré správy

Onedlho sa Kay konečne z očú do očú stretne s Dedom stalkerom

Ďakujem vam ale za úžasný počet hviezdičiek a prečítaní

Ste skvelý

Naozaj

Ani neviem či si to vôbec zaslúžim

Budem sa snažiť písať častejšie

Neviem či mi to ale pôjde

Vyzerá to však na další lockdown takže možno bude viac času na písanie

Zatiaľ vsjo

Papa