Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 18.

Kayden

,,Keby len jednu kámo. Si ma odchytili taká partia chalanov, tamto na tom rohu a už to šlo." Zasmial som sa a Nathe sa zatváril znechutene. Poznáme sa dosť dlho na to, aby vedel čo za človeka som a že v každej vete čo povie nájdem niečo perverzné. ,,Nepotrebujem vedieť podrobnosti tvojej perverznej hlavy. Na to ťa až moc dobre poznám aby som si to domyslel." Zase som sa zasmial. ,,Takže.. kam?" Spýtal sa a ja som nepotreboval vôbec premýšľať, pretože som hneď vedel. ,,Na koláčik." Nasledovalo prevrátenie očami. ,,Že som sa ja vôbec pýtal." Nadšene som sa pousmial a spoločne s Nathom sme vyšli ku našej obľúbenej kaviarni. Vlastne... teraz by som mu to mohol povedať. ,,Počuj... mohli... mohli by sme sa v tej kaviarni o niečom porozprávať?" Spýtal som sa nervózne a popravde ani odvahu pozrieť sa mu do očí som nenašiel. ,,Jasné. Stalo sa snáď niečo? Kayden? Tváriš sa dosť divne. Naposledy si sa tak tváril, keď si mi šiel povedať, že Marc sa dal dokopy s Karen." ,,Nie, nie. Tentokrát je to o niečom inom." Ubezpečil som ho, i keď on pokojnejšie vôbec nevyzeral. Možno som s tým nemal začínať. Teraz sa moja odvaha povedať mu to ztratila ako para nad hrncom. ,,Tak o čo potom ide? Som dosť mimo. Si tehotný?!" Vykríkol zdesene a ja som naňho nechápavo pozrel. On na mňa pozeral úplne rovnako, až kým mu to zjavne nedošlo. ,,Ou... počkať. To je blbosť." ,,To teda je." ,,Však sme naposledy mali kondóm." Pokrútil hlavou a ja som sa musel naozaj úprimne zasmiať. Nathe vždy vie ako mi zdvihnúť náladu. Trepne prvú kokotinu ktorá ho napadne a ide ďalej. Žije si vo svojej bubline a je presne ten typ človeka, ktorý vam dám pomocnú ruku nech ste v akomkoľvek probléme. Možno práve kvôli tomuto by si zasluzil vedieť čo sa deje. Nemôžem byť bojko. Presne tak. Odvahu som už mal. Budem ju mat aj teraz. ,,Ale teraz vážne, čo sa deje?" ,,Najprv chcem koláčik." Namietol som nespokojne a on prekrútil očami. Potrebujem ešte chvíľu na psychickú prípravu a on vie, že pri koláčiku a dobrom čiernom čajíku ide všetko zo mňa ľahšie von. V oboch zmysloch. ,,Veď vydrž. Za chvíľu ho už budeš mať." Spokojne som sa pousmial a s Nathom sme zapadli do našej obľúbenej kaviarni, k stolu číslo šesť a ako vždy nás prišiel obslúžiť Jack. ,,Tak čo chlapci? To čo vždy na ukľudnenie?" Spýtal sa s úsmevom a Nathe naňho pozrel. ,,Áno až na to, že dnes budeme potrebovať dvojitú porciu." Len sa uchechtol. ,,Niečo vážne?" Spýtal sa a ani si nepotreboval zapísať našu objednávku. Dosť dobre si ju pamätal. ,,Si píš. Ale ešte neviem čo. Najprv potrebuje koláčik." Povedal otrávene a ja som sa zamračil. ,,Tiež ti to nemusím povedať." Založil som si ruky na hrudi a obaja na mňa pozreli. ,,Idem pre vašu objednávku." ,,Dobrý nápad." Prikývol Nathe a Jack odišiel. ,,Si zlý." Namietol som a díval sa smutne naňho. ,,A keď to zaplatím?" Navrhol a ja som sa zamyslel. ,,Budeš zlý s prázdnou peňaženkou." Usmial som sa a Nathe sa zatváril zdesene. ,,Tieto rýchle zmeny nálad sa mi vôbec nepáčia. Fakt vyzeráš ako tehotná žena. Extrémne náladová." Poznamenal a ja som len pokrčil plecami. ,,To ma nezaujíma." Odpovedal som pokojne a pozrel von oknom vedľa ktorého sme sedeli. Sledoval som tváre ľudí, ktorý šli okolo, až kým som pohľadom nezavadil o známu tvár. Až desivo moc známu. Nie.. toto nemôže byť pravda...

...
Ja viem, ja viem

Dlho tu kapitola nebola a ešte je aj taká krátka

Prosím nezabite ma

Keďže som tak dlho nevydala žiadnu kapitolu, chcem vám to vynahradiť

Tento týždeň ich plánujem vydať viac, neviem ešte presne koľko ale viac ich bude

Možno kratších alebo bude ich viac

Dúfam, že sa nehneváte a ak áno, tak dúfam, že táto info to napraví

Ak nie, tak už potom neviem čo budem robiť

Zatiaľ vsjo

Papa