Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 3.

Kayden

Ráno som sa prebudil sám od seba, čo sa moc často nestáva. Obliekol som sa a zišiel dole bez toho, aby po mne musel niekto kričať či ma ísť na päťkrát budiť. Mama aj otec na mňa prekvapene pozreli. ,,Stalo sa niečo?" Spýtal sa ma dosť zarazene môj otec. ,,Nič. Prečo?" Naklonil som hlavu na stranu a šiel si urobiť raňajky. ,,Mami? Ocko? Kde je K... ako to, že si už hore?" Spýtala sa zarazene Rita, ktorá zjavne vyšla z mojej izby. ,,Prečo to každého tak prekvapilo. Chcem aby bol dnešok špeciálny už od rána." A to som ešte nevedel, ako mi tento deň naozaj zmení život. ,,Ty si chorý?" ,,Rita. Nechaj svojho brata a poď sa naranajkovať." Našťastie to už nikto neriešil. Došli sme spokojne do školy a ja som s úsmevom došiel k mojej skupine spolužiakov. ,,Zase sa tak desivo usmievaš." Prevrátil som očami a Monica mi podala papier s troma rôznymi anketamy. ,,Si úžasná. Pardon, všetci ste úžasný." Opravil som sa a prečítal si ankety. Nakoniec som vybral druhú. Společného sme sa ako každé ráno vybrali dnu do školy a následne do triedy. Začal další nudný deň, ktorý som ale s úsmevom na perách prežila a nakoniec sa s rovnakým úsmevom vrhol na časopis. Keďže mi začal chodiť materiál, bolo treba ho prepísať do počítača, importovať tam fotky a veľa, veľmi veľa, dalších vecí. Vo vrecku mi zabručal mobil a ako raz povedal Nathe: ,,Zavibrovala mi riť." Vytiahol som ho a následne na to si prečítal správu.

Unknown:
Ahoj Kayden😉

Zvraštil som obočie a už podvedome pozrel na Natha. Ten však prepisoval príbeh, aby mi uľahčil prácu. Trochu som sa nad tým pousmial, no potom sa vrátil k tej správe. Kto to je? Hmm.. prečo sa ho to nespýtať?

Kayden Bell:
Ehm... kto si a čo chceš?

Unknown:
To ti nepoviem a nudím sa😅

Prečo som vlastne čakal, že mi to povie? Zakrútil som hlavou a zase rýchlo odpísal.

Kayden Bell:
Tak skús otravovať niekoho iného, ja mám prácu

Unknown:
Áno viem. Práca na školskom časopise musí byť náročná. Hlavne keď chodíš do takej veľkej školy

Kayden Bell:
Ako to vieš?

Unknown:
Čo presne?

Kayden Bell:
To kam chodím do školy a čo práve robím

Unknown:
Hmm... dobrá otázka...

Kayden Bell:
Očakávam aj dobrú odpoveď

Unknown:
Nooooo... možno som ťa párkrát zahliadol, ako ideš do školy...

Kayden Bell:
Zahliadol alebo sledoval?

Unknown:
No tak to pozor. Vyjasníme si jednu vec. Ja nie som žiadny stalker. Proste som ťa párkrát videl a keď som zbadal tvoju profilovku, tak som ti napísal

Kayden Bell:
No, tak si budeš musieť nájsť niekoho iného, koho by si mihol otravovať, pretože ja končím, kým mi nepovieš kto si

Unknown:
Ale no taaaaak! Aj tak ma nepoznáš

Kayden Bell:
Tak ťa spoznám

Unknown:
Ty ma chceš spoznať?😏

Kayden Bell:
Nestojím o to, ver mi, ale chcem vedieť s kým si píšem

Unknown:
To bolo kruté

Kayden Bell:
Pravda je vždy krutá 😊
Tak povieš mi s kým mám tú česť?
Halo?
Ignoruješ ma?
Dobre...

Prečo mi neodpisuje? Nie! Lepšia otázka! Prečo už nie je dávno zablokovaný?! A prečo som smutný, že mi neodpisuje. Ja som divný.. Radšej som začal rýchlo niečo robiť aby som na dotyčného zabudol. Aj tak to ale nešlo a ja som tak nejak dúfal, že mi ten neznámy zase napíše.

Unknown:
Prepáč miláčik. Musel som neikam odbehnúť

Hneď ako som uvidel to ako ma oslovil mi to bolo jasné. Schytil som telefón a zablokoval ho. Miláčik?! To naozaj?! Nepíšeme si ani 10 minút, vôbec nič o ňom neviem, on o mne zjavne áno a on mi napíše miláčik?! No tak to pardon ale s takýmto exotom si ja písať nejdem. Teda.. no... možno. Nie! Jasné, že nie!! Rýchlo som začal robiť na časopise lebo zostávala len posledná polhodina, než sa táto učebňa premení na výtvarný krúžok. Áno, táto učebňa ma mnoho využití. Po pol hodine sme všetko upratali a veci si odložili do skrine s označením časopis. Potom sme rýchlo vyšli a len sledovali ako tam idu nový študenti. Vyšiel som pred školu kde ma ako vždy čakal Nathe. ,,Uvedomuješ si, že ma tu nemusíš každý deň čakať?" ,,Dnes ideš pešo." Povedal a pozrel na mňa. ,,Čože?" ,,Zabudol si si v učebni mobil, tak som ti ho vzal. Mimochodom, s kým si to vlastne píšeš?" ,,Do toho ťa nič. Vrátiš mi ho prosím?" Spýtal som sa a nastavil ruku. Nathe mi ju po chvíli chytil a spolu sme vyšli smerom ku mne domov. ,,Nathaniel!! Chcem späť svoj mobil! Tak mi ho vráť!" Začal som po ňom kričať. ,,Hmm... čo za to?" Povzdychol som si a začal rozmýšľať. ,,Zistím ti Marcovu orientáciu." ,,Ty s tým neprestaneš?" Spýtal sa otrávene. Viem, že ju chce vedieť, lenže to nechce povedať. Nechce priznať, že sa mu Marc páči. To je ono! Začnem sa rozprávať aj s Marcom. To je skvelý nápad. Tak zistím, čo si mysli o Nathovi! ,,Kay? Prečo máš ten divný výraz?" ,,Len som dostal nápad." Hneď ako som to povedal, Nathovi sa v očiach objavila obrovská neistota. ,,Ver mi trochu. A vráť mi naspäť ten mobil." Povedal som nervózne a hádka začala. Nakoniec som mu sľúbil, že mu prečítam správy od toho neznámeho čo mi dnes napísal a aj prečo som si ho zablokoval, plus aby toho nebolo málo, chcel byť informovaný o každej novej správe. ,,Dobre. Asi mám nový ship." Povedal nakoniec. ,,To snáď nemyslíš vážne." ,,Aspoň vidíš aké to je." Cesta bola celkom dlhá, rovnako ako náš rozhovor. Neskôr sme ale odbočili od shipovania a skončili... no dobre. To je fuk kde sme skončili. Domov som prišiel zdravý. Čo ma však ale prekvapilo najviac, bola nová správa od neznámeho.

...
No konečne tu máme už aj nášho stalkera

Teda, on tvrdí, že nie je stalker, ale...

Čo si o ňom pomyslíte je čisto na vás

Chcem vám už teraz poďakovať za úžasných 20 prečítaní😍, úprimne som si myslela, že s touto knihou zostanem na 0

Tiež som si myslela, že sa budem počas karantény podstivo učiť

Ani jedno nevyšlo

Pri tom prvom som ale celkom šťastná

Tak zase o týždeň

Zatiaľ vsjo

Papa