Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 26.

Kayden

Zarazene som sledoval nahrávača a pozrel na Ryana. ,,Je to hlúpa otázka ale máte aj malú 4-ročnú sestru?" Spýtal som sa a Ryan nechápavo nadvihol obočie. ,,Ehm.. áno? A odkiaľ vieš takúto informáciu?" ,,No.. tak nejak poznám tvojho brata, len som nevedel, že je to tvoj brat." Objasnil som okolnosti a on vyzeral, že by veľmi rád povedal, no prerušil nás zvuk píšťalky, ktorej zvuk sa rozoznel po celej telocvični, umlčal všetkých ľudí, ktorý si prišli práve začínajúci zápas pozrieť. Obaja sme svoju pozornosť presunuli na hru a ja som sledoval Gabriela. Je vôbec možné aby niekto vyzeral tak moc dobre ako vyzerá on? A ešte tie kraťasy. Ak budem takto ďalej rozmýšľať neviem akou stranou sa to zvrtne, no viem čo dnes musím urobiť. Musím s ním hovoriť. A možno aj niečo viac. Kto vie? Všetci hráči vyzerali byť veľmi sústredený na loptu. Asi toto pre nich nie je len zábava. Vyzeralo to akoby si chceli niečo dokázať a obidva tímy si držali myšlienku, že sú lepší ako tí druhí. Čas utekal až priveľmi rýchlo a čoskoro bol koniec zápasu. Povzdychol som si a vzal svoje veci. Ľudia sa začali dvíhať a odchádzať z telocvične. Obidva tímy sa vybrali preč a telocvičňa postupne zostávala prázdna. ,,Počuj.. máš teraz v pláne niečo špeciálne?" Spýtal sa Ryan a prehodil si tašku cez plece zatiaľ čo sme schádzali zo schodov. ,,Ani nie. Prečo?" ,,Chceš so mnou chvíľu počkať na brata?" Nadšene som naňho pozrel. ,,A môžem?" Musel som vyzerať ako dieťa, ktoré práve dostalo svoju vysnívanú hračku. ,,Jasné, že áno. Nedával by som ti taký navrch, keby som ťa tu nechcel." ,,To je tiež pravda." Zasmial som sa. Vyšli sme pred školu a popri čakaní sa rozprávali. Než nás niekto vyrušil. Nie.. prečo zase?! Vydesene som sledoval Richarda, no Ryan sa postavil mezi nás. Vydesene som naňho pozrel. Nie... Čo to robí? On mu ublíži. Chytil som ho za ruku a chcel ho odtiahnuť. ,,Uhni, inak to nedopadne dobre." ,,Pre teba to nedopadne dobre. Vypadni od nich." Zarazil som sa a otočil hlavu. Woah.. Naštvaný Gabriel vyzerá ešte desivejšie ako naštvaný Richard. A to som si myslel že Richard je najdesivejší. No tak nič no... ,,A ty si zase kto?" ,,Niekto kto ti zmaľuje ksicht ako na halloween, ak im nedáš pokoj." ,,No to sa uvidí." Richard sa zahnal a ja som sa vydesene skryl za Ryana, ktorý ma objal. Držal som krcovito zavreté oči a nechcel ich otvoriť. Bojím sa o Gabriela. Bojím sa o Ryana. O mňa sa nebojím. Je mi jedno čo so mnou urobí ale nechcem aby kvôli mne ublížil niekomu inému. Ani neviem ako dlho sme tam boli, no otvoriť oči ma donútili až policajné sirény. Pozrel som na scénu pred sebou. Gabriel držal Richarda tak aby mu nemohol nič spraviť. Richard mal naozaj zmaľovaný ksicht, no aj Gabrielovi a zjavne ušlo pár rán. Prekvapene som ho sledoval. V športovom oblečení vyzeral úžasne. Ale v košeli?! V košeli vyzeral božsky. Sakra. Neviem či nebudem odteraz jeho stalker ja, pretože.. jeho už nenechám nikomu inému. Polícia narobila rozruch a nás len oboznámila s tým, že budeme musieť prísť na policajnu stanicu podať výpoveď. Odtiahol som sa od Ryana a poďakoval mu. Pozrel som na Gabriela a naše pohľady sa stretli. Usmial sa na mňa a mne sa z toho skoro podlomili kolená. ,,Tak... nakoniec si sa dočkal."

Gabriel ⤵️

...
Takže..

Znovu tu bola dlhšia pauza a moc sa za ňu ospravedlňujem

Neviem ako vám to vysvetliť no škola robí svoje a na písanie poslednú dobu nemám vôbec náladu...🥲😓

Každopádne sa budem viac snažiť

Toť zatiaľ vsjo

Papa