Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 4.

Kayden

Unknown:
Ty ma ignoruješ? Spravil som niečo zlé? Ak áno, tak sa veľmi ospravedlňujem. Dotklo sa ťa to oslovenie alebo niečo iné? Ak áno, mrzí ma to

Tú správu som si musel šesťkrát prečítať aby som pochopil čo sa deje. Ja toho neznámeho nechápem, ale asi sa.. trápi? Prečo by sa trápil? Batoh som hodil vedľa gauča a posadil sa do kresla. Nohy som si vyložil na stôl a premýšľal čo mu odpísať.

Kayden Bell:
Nie, neurobil si nič zlé. Teda urobil, ale to je vlastne jedno

Skoro okamžite prišla odpoveď.

Unknown:
Nie je! Čo som urobil a ako to môžem napraviť?

Kayden Bell:
Neoslovuj ma miláčik ani nijak podobne. Dosť mi to vadí hlavne keď neviem kto si

Unknown:
Dobre, už ti tak nikdy nepoviem, sľubujem

Kayden Bell:
Fajn, ale mohol by si mi povedať, kto si, nech viem ako ťa mám oslovovať

Unknown:
To ti nepoviem

Kayden Bell:
Prečo nie? Čo ti v tom bráni?

Unknown:
To, že si píšeme? Nemôžem ti to povedať lebo sme sa nestretli

Kayden Bell:
Tak mi to napíš!

Unknown:
Ani to nemôžem

Kayden Bell:
Prečo?

Unknown:
Lebo ma aj tak nepoznáš

Kayden Bell:
Aspoň by som vedel meno, s kým si píšem, ale dobre, tvoja vec...

Unknown:
Zase si sa urazil?

Kayden Bell:
Nie? Prečo by som sa mal?

Unknown:
Neviem len pre istotu aby som zase neskončil zablokovaný

Kayden Bell:
Neskončíš ak mi povieš svoje meno

Unknown:
Ja stále nechápem na čo ti to je keď ma aj tak osobne nepoznáš

Kayden Bell:
Ako si vravel naša skola je dosť veľká. Určite sa v nej nájde niekto kto ťa bude poznať

Unknown:
Zaujímavá úvaha, ale nemyslím si, že by ti to vyšlo

Kayden Bell:
Prečo nie? Odkiaľ si?

Unknown:
Nemáš nejak veľa otázok?

Kayden Bell:
Tak prepáč, no ty o mne vieš veľa vecí a ja o tebe nič

Unknown:
Ja v tom žiadny problém nevidím

Kayden Bell:
No dovoľ. Nezdá sa ti to nefér? Vieš moje meno a vieš aj kam chodím na školu

Unknown:
Viem toho o tebe oveľa viac😉

Kayden Bell:
Počkať, čože?!

Unknown:
Viem ako vyzeráš, viem tvoju obľúbenú farbu, viem, že robíš vedúceho výroby školského časopisu, viem koľko máš rokov, kto je tvoj najlepší kamarát, máš sestru...

Kayden Bell:
Odkiaľ to do čerta všetko vieš?!

Unknown:
Máš to na profile...

Zarazil som sa. Vlastne má pravdu. On ale na svojom profile nemá nič

Kayden Bell:
Aj tak je to nefér a ja si nemienim písať s niekým o kom vôbec nič neviem!

Unknown:
Ale no tak. Tak prepáč. Tak nejakú vec ti poviem. Okrem mena a školy

Kayden Bell:
Koľko máš rokov?

Unknown:
To vážne?

Kayden Bell:
Odpovedz inak skončíš zablokovaný. A už navždy!

Unknown:
Dobre, dobre. Hlavne kľud. Nebuď hneď toxický

Kayden Bell:
Nie som toxický a teraz odpovedz

Unknown:
Fajn, mám 18. Spokojný?

18? To je o rok starší ako ja... bez toho aby som si to uvedomil som sa mierne pousmial. Aspoň niečo o ňom viem.

Kayden Bell:
Áno veľmi. Prepáč, už musím ísť. Prišli rodičia. Maj sa

Unknown:
Dobre. Papa😘

Rýchlo som dobehol do chodby. Rodičia to neboli. ,,Rita? Prečo ideš tak neskoro?" ,,Prepáč. Šli sme so Zoe, Avou a Lilly obdivovať chlapcov na volejbal." ,,My dnes máme na škole volejbalový zápas?" ,,Nie. To bolo na vedľajšej škole. Lilly sa tam chcela ísť pozrieť, no nechcela ísť sama." Prikývol som. ,,Pôjdeš tam so mnou ešte raz? Tiež sa chcem pozrieť." Na chlapcov... ale samozrejme aj na volejbal... ,,Zbláznil si sa?! Teraz som prišla domov! Ani ma nehne!" ,,Budeš mať ďalšiu možnosť obzerať si chlapcov." ,,Kedy ideme?" ,,Hneď." Povedal som s úsmevom a spoločne sme zase vyšli z domu. Ja mám volejbal rád. Aj chlapcov mám rád.. ale nie. Volejbal som chcel hrávať no popri škole a časopise na to nebol nejak čas. Cestou sme rozoberali ďalšie klebety čo sa šírili po našej škole, až sme nakoniec prišli k susednej škole. Rýchlo sme tam vošli a zamierili do telocvične. Nikto nič nepovedal, takže sme sa posadili a ja som od Rity počúval kto je kto, zatiaľ čo sme ich sledovali. Bol to dobrý zápas. S peknými chlapcami. Do 10 minút som o jednom tíme vedel skoro všetko. ,,Odkiaľ ich vlastne tak dobre poznáš?" Spýtal som sa so záujmom a pozrel na sestru. ,,Od Zoe. Jej bratia tu chodia na školu." Len som prikývol. ,,Jeden dokonca hrá." ,,Ktorý?" Nenapadne ukázala na jedného veľmi pekného chlapca. Vôbec sa ale so Zoe nepodali. Nikdy by som nepovedal, že je to jej brat. Sledovali sme zápas až do konca a nebolo žiadnym prekvapením, že vyhral tým z tejto školy. Sú dobrý. A pekný... prečo takých krásavcov nemáme aj my na škole? Dobre... preč s takýmito myšlienkami. Po skončení zápasu sme sa vydali domov a počas cesty sa rozprávali o všetkom možnom aj nemožnom. Tento deň bol fajn. Nebol taký nudný ako ostatné a mám veľký pocit, že to bolo práve kvôli neznámemu, ktorý sa rozhodol znepríjemňovať mi život. Aj keď, celkom milým spôsobom.

 

...
Máme tu zase piatok

S ním aj nová časť

No a konečne sa začínajú prázdniny

Ja osobne mám veľkú radosť, neviem ako vy

A tie mám radosť aj z tých úžasných 47 prečítaní!!

Jeeeeeeej

Ste neskutočný

Moc vám ďakujem

Zatiaľ vsjo

Papa