Kapitola 17.

306 23 12
                                    

Kayden

Prekvapene som sledoval veľkého medveďa, s poshladanou huňatou dekou na hrudi a so škatuľov hneď vedľa. ,,To je od koho?" Spýtala sa Rita a spoločne sme to dostali dovnútra. ,,Skús hádať." Povedal som a vzal do rúk škatuľu. Hneď po otvorení na mňa vykukol čerešňový lubrikant a jahodové kondomy. ,,To je trdlo.." V škatuli boli aj tei druhý čokolády. Potom tam boli ešte nejaké cukríky a všetky diely Hobita a Pána Prsteňov. Asi sa rozplačem. Toto je úžasné. ,,Kay. Neplač. Skôr mu padaj poďakovať. A najak to dostan do svojej izby skôr ako to uvidia rodičia a začnú sa vypytovať." Len som prikývol a pritiahol si medveďa k sebe rovnako ako deku a škatuľu. Všetko som to vyniesol hore a vzal mobil.

Kayden Bell:
Prečo si to urobil?!

Dedo stalker😊:
Je to ospravedlnenie

Kayden Bell:
Lenže ja som to nemyslel naozaj, že to vážne chcem! Muselo to byť drahé!

Dedo stalker😊:
Za ten pohľad to stalo ❤️

Kayden Bell:
Ty si videl môj pohľad? Bol si tam? Kde?!

Dedo stalker😊:
To ti nepoviem

Kayden Bell:
Prečo nie?

Dedo stalker😊:
Lebo by som ti už potom nemohol nosiť darčeky

Kayden Bell:
Tak mi ich dáš z očú do očú z ucha do ucha

Dedo stalker😊:
Hmm.. nie. To radšej nie

Kayden Bell:
Prečo nie? Bojíš sa?

Dedo stalker😊:
Áno.. bojím..

Kayden Bell:
Prečo? Veď ja by som ti nič neurobil

Dedo stalker😊:
Viem, že nie, ale bojím sa toho, keď ma uvidíš

Kayden Bell:
Prečo sa bojíš takej hlúposti?

Dedo stalker😊:
Pre mňa to nie je hlúposť

Kayden Bell:
Nechápem ťa

Dedo stalker😊:
Jednoducho sa bojím, že ma budeš vidieť tak ako sa vidím ja

Kayden Bell:
Nebudem. Poznám ťa. Mám na teba už názor a tvoj vzhľad to nijak nezmení

Dedo stalker😊:
Nebol by som si tým taký istý

Kayden Bell:
Ale ja sím si tým istý! Tak prestaň trepať kokotiny a spamätaj sa!

Dedo stalker😊:
Dobre, dobre. Len pokoj. Už nepoviem nič, sľubujem

Kayden Bell:
A ako doma? Už je to lepšie?

Dedo stalker😊:
Ani nie. Ale to nič😊

Kayden Bell:
Viem, že je zbytočné sa to pýtať, ale... chceš sa o tom porozprávať?

Dedo stalker😊:
Popravde ani neviem

Kayden Bell:
Tak nič. Mal by som niečo robiť do školy

Dedo stalker😊:
Tak dobre. Prajem ti veľa šťastia

Nič som neodpísal a objal medveďa, ktorý zvláštne voňal. Zhlboka som sa nadýchol a spokojne sa usmial. Bola to naozaj skvelá vôňa. Zavrel som oču a sa ju k niečomu prirovnať ale nedarilo sa mi to. Nebola zase taká výrazná. Zvalil som sa do postele a maca ďalej objímal. Je úžasný. Hebký, mäkký a huňatý. Proste skvelý. Natiahol som sa po škatuľu a vytiahol z nej čokoládu. Dal som si a premýšľal čo idem robiť. Musím ešte upratať tu skriňu. Sakra! Nespokojne som zakňučal a dostal sa z postele. Dostal som sa k skrini a otvoril ju. Hneď som mal chuť ju naspäť zavrieť, no to som nanešťastie nemohol. Nahlas som si povzdychol a začal si preberať tričká. Potom nasledovali nohavice, kraťasy, mikiny a bundy. Konečne som mal na zemy dve kopy vecí. Jednu kôpku mám v pláne vyhodiť a tu druhú, dvakrát väčšiu, som musel znovu poskladať a uložiť do skrine. No.. aspoň mám teraz rok alebo minimálne pol roka pokoj. Až po dvoch hodinách som mal konečne hotovo, skončil som rozvalený v posteli a len sa díval na strop. Fajn, čo teraz? Že by som niekam vytiahol Natha? To nie je zas tak zlý nápad. Vzal mobil a zavolal mu. ,,Áno?" Ozvalo sa z druhej strany a ja som sa diabolsky usmial. ,,Nie." Odpivedal som a zložil. Bezdôvodne som prepukol v nezastaviteľný záchvat smiechu. Zastavil som sa až keď mi zazvonil mobil. ,,Prepáč, strašne mic som ti to chcel vrátiť." Povedal som a stále sa smial. ,,Chápem. Potrebuješ niečo?" ,,Áno. Poďme niekam." Povedal som a čakal čo na to povie. ,,Hmm.. dobre. Kam by si chcel ísť?" ,,Neviem. Dajme stretko pri škole a potom domyslíme." Navrhol som a po slovách súhlasu zložil. Prezliekol som sa a šiel von. ,,Kam ideš?" Zastavila ma Rita a ja som na u pozrel. ,,Za Nathom." Oznámil som pokojne. Len prikývla, takže som to ďalej neriešil a odišiel smerom k škole. Po chvíli som k nej došiel a to ma už privítal Nathova netrpezlivá tvár. ,,Čo si mal ešte nejakú rýchlovku?"



...
A stihla som

I keď dosť neskoro, ale stihla som

Začínam mať pomaly dosť malo inšpirácie pre tento príbeh i keď viem, čo by som tam chcela napísať, neviem ako...

Budem sa to ale snažiť napraviť

Mimochodom opäť ďakujem za nádherné 1,1K prečítaní

Zatiaľ vsjo

Papa

Hello stalker. [Sk]✔️Donde viven las historias. Descúbrelo ahora