Hello stalker. [Sk]✔️

Kapitola 16.

Kayden

Nastal večer a ja som sa mega veľmi tešil. Naozaj som bol nadšený a nevnímal nič okolo seba. Spokojne som si ležal v posteli a usmieval sa do mobilu, keď mi prešla správa.

Dedo stalker😊:
Tak čo? Ideme volať?

Kayden Bell:
Môžeme ak chceš

Okamžite som mu zavolal a len čakal či to zdvihne. Naozaj zdvihol a ja som mal chuť vypisknuť od radosti. ,,Ahoj." Povedal som a čakal na odpoveď. ,,Ahoj.." Odpovedal a ja som zostal len zarazene sedieť. Ten hlas.. neviem či to robí mobil, ale znie úžasne. ,,Pre Satana. Neverím.. toto je úžasné." Povedal som v úžasne a nadšene sa usmieval. Síce ho nevidím ale ten hlas. Mám pocit, že sa rozplynie. Počkať, nad čím to premýšľam? Z druhej strany sa však ozval jemný smiech, ktorý ma ihneď vyviedol z miery. Wow. Ja ho potrebujem spoznať. ,,Čo je uzasné?" Spýtal sa a ja som odpovedal ako zhypnotizovaný. ,,Tvoj hlas.." Až potom som si uvedomil, čo som to vlastne povedal. ,,Jejda, prepáč. Nechcel som to povedať." Udrel som sa do cela a mierne zčervenal. To len ja sa môžem takto strápniť. Zase sa zasmial. ,,Aj tvoj hlas je sladký." Odpovedal a ja som zčervenal ešte viac. ,,Ď..ďakujem.." Zamrmlal som. ,,No.. dobre. Takže.. o čom sa chceš rozprávať?" Spýtal som sa a ľahol si. ,,To ja neviem. Myslel som, že máš niečo vymyslené." ,,No ja sa dokážem rozprávať aj o holuboch na balkóne. Inak.. toto ti musím povedať, nevadí, keď budem mierne vulgárny?" Spýtal som sa pre istotu. ,,Nevadí. Tiež mám rozsiahly slovník.." ,,No.. takže keď som už začal o tých vtákoch, reálne sa mi na balkóne každý deň zrejme trtkajú dva vtáky, ktoré ma zobudia vždy o piatej." Povedal som zmorene. ,,Tak im to vráť." Zasmial sa a ja som sa zarazil. ,,Prídeš mi s tým pomôcť?" Spýtal som sa so smiechom a on sa začal smiať. ,,Samozrejme. Akú príchuť kondómu si prosíš?" Zamyslel som sa. ,,Jahody. Alebo čerešne.." Zavrnel som a on sa zase zasmial. ,,No tak vezmem jahodové kondómy a čerešňový lubrikant?" Navrhol a ja som prikyvol i keď to on vidieť nemohol. ,,Na parádu." ,,Idem kúpiť. Hneď som u teba." ,,Čakám ťa. Len musím niekam poslať sestru." ,,Len jej povedz že je v 50% zľava na všetko v Sinsayi. Takže jej to povedz a bude preč skôr ako to stihneš zaregistrovať." Odpovedal a mňa niečo napadlo. ,,Ako to, že o mne a o mojej rodine toho toľko vieš?" Položil som otázku na ktorú ma naozaj zaujímala odpoveď. Z druhej strany sa však nič neozývalo. ,,Dedo?" Oslovil som ho a počul ranu. ,,Si v pohode." ,,Sekundu. Hneď som naspäť." Povedal a vypol si mikrofón. Urazil som ho? Alebo naštval? Čo ak áno? Len som sa smutne díval na obrazovku a po chvíli sa zase ozval jeho hlas. ,,Som tu. Prepáč, musel som niečo vyriešiť." Povedal a z jeho hlasu som poznal, že to bolo asi sakra vážne. ,,Chceš sa o tom porozprávať?" Snažil som sa neznieť starostlivo, no nejak mi to ušlo. ,,Nie.. to je v poriadku. Alebo skôr bude." Zamrmlal. ,,Vadilo by ti ak by sme na dnes skončili?" Čo som nečakal, bolo, že ma to sklamalo, no nedal som nič poznať. ,,Nie, samozrejme, že nie. Dúfam, že bude všetko v poriadku." Povedal som a skôr ako stihol čokoľvek povedať, zrušil som to a zostal len tak ležať. Mrzelo ma to. Chcel som jeho hlas počúvať dlhšie a a taktiež, že mi to nechcel povedať. Chápem, že nie každý je komunikatívny alebo nie každý dokáže hovoriť o svojich problémoch. Možno, že keď sa budeme poznať lepšie, tak to bude lepšie. Možno mi bude hovoriť čo ho trápi.

Dedo stalker😊:
Prepáč mi, že som to tak rýchlo ukončil 😔

Kayden Bell:
Tým sa netráp. Všetko v pohode

Dedo stalker😊:
Viem, že to nie je v pohode

Kayden Bell:
Ako to vieš?

Dedo stalker😊:
Počul som to v tvojom hlase

Kayden Bell:
Nepočul si nič

Dedo stalker😊:
Ale áno, počul a mrzí ma to. Čo kúpim k tým kondómom? Čokoládu? Medveďa? Film? Deku? Všetko?

Kayden Bell:
Všetko🥺

Dedo stalker😊:
Som na ceste

Kayden Bell:
Už ťa čakám s otvorenou náručou

Dedo stalker😊:
Dobre. Akého medveďa? Veľkého, malého? Dvoch?

Kayden Bell:
Veľkého. Nech mám čo objímať

Dedo stalker😊:
Rozumiem

Viac som mu už nič neodpisoval a skryl sa pod perinu. Po skoro hodine sa ozval zvonček a mojim telom trhlo. Počul som ako ide Rita zo schodov dole a ja som šiel pomaly za ňou. ,,Kay! Máš tu darček! Zakričala a ja som sa zarazil. Počkať, čože? To snáď nemyslí vážne..

...
Stihlaaaaaaaa

A to som mala dnes úplne na hovno náladu takže som čakala, že nenapíšem nič

Ale nakoniec sa podarilo

A to číslo pri prečítaniach

O môj Satan

To je úžasne

ĎAKUJEM VÁM!!!

Toť vsjo

Papa