Emily Watzil

Angela

Keď som konečne vstala z postele, osprchovala sa a zaplietla si vlasy do vrkoča, na sen plný spomienok som už vôbec nemyslela. Rýchlo som si obliekla tričko s Green Day, čierne džínsy s retiazkami a koženú bundu. Obula som si červené lesklé kanady, do ruky vzala telefón s ruksakom a rýchlo som zbehla dolu schodmi do kuchyne. ,,Dobré ráno pani Watzil, dobré ránko Liliana" pozdravila som. Pani Watzil bola adoptívna matka, no inak som ju oslovovať nesmela. Lili, nevlastná sestra sa povzbudzujúco usmiala. Obe sedeli za stolom a pripravovali si wafle. Pani Watzil je bohatá vdova, ktorá si ma adoptovala pred šiestimi rokmi, ako desať ročnú. Už mala jedno dieťa, jej manžel tragicky zahynul a asi potrebovala zaplniť v srdci prázdne miesto. Bola milá, no zároveň veľmi prísna. Síce akceptovala môj štýl, ale bola by radšej, keby som nosila šaty a správala sa viac ako dáma, tak ako Lili. Obišla som veľký okrúhly stôl a začala som sa hrabať v lekárničke. Keď som konečne našla tabletky na bolesť hlavy, pani Watzil stála pri mne. Pozrela sa na mňa s nesúhlasom v tvári a vedela som, že na jednej tabletke záleží kľud pri raňajkách, tak som ju odložila naspäť a mierne podráždene som si sadla k Lili. Rýchlo som sa najedla a utekala do školy. Pred úplným odchodom som zakričala ,,dovi", bez toho, aby niekto stihol odpovedať, som rýchlo utekala von cez veľkú záhradu. Pani Watzil sa so mnou moc nerozpráva. Za 15 minút som bola v škole, sedela sama v poslednej lavici a vytiahla z tašky tabletku, ktorú som zapila vodou. Vedela som, že sa mi tajné zásoby budú hodiť. Začala prvá hodina, matematika. Nikto si ma nevšímal, ja som si nevšímala nikoho. Mohla byť asi polovica hodiny, keď sa rozleteli dvere a dnu vstúpilo ryšavé dievča s pehami. Bola oblečená slušne, malá šaty a kvety vo vlasoch, no všimla som si na jej taške odznaky kapiel, BMTH, Nirvana, SoaD a nejaké ďalšie. Dievča sa zmätene pozrelo na profesorku a pozdravila. Profesorka rýchlo pochopila a pristúpila k slečne ,,toto je vaša nová spolužiačka Angela" hrdo povedala. Angela prikývla a usmiala sa. Profesorka ju nasmerovala ku mne, pohľady sa nám stretli. Pozerala som jej rovno do krásnych zelených očí. Potom jej pohľad padol na moje tričko, Angela sa usmiala. Profesorka pokračovala ,,bude sedieť vzadu pri Emílii. Emília, zauč ju tu. Máš ju na starosti". Žiaci si niečo šepkali a Angela v krátkych šatách sa pomaly posadila ku mne. ,,Ahoj", pozdravila nesmelo, so širokým úsmevom.