prekvapenie

30 3 0
                                    

'Emily', vravel niekto. 'No tak, vstaň', osoba pri mne naliehala. Otočila som sa na druhú stranu. Niekoho ruky potriasli mojím telom, na čo som akurát zdvihla do vzduchu prostredník, no ruka mi hneď padla späť na posteľ. Smiech. Je sakra sobota a ja si budem spať tak dlho, ako len chcem. Zdalo sa, že osoba to vzdala, počula som hlasné kroky, ktoré bolí ďalej a ďalej, až kým som nezaspala...

Strhla som sa, okamžite som sa s výkrikom posadila. Poobzerala som sa. Pri mojej posteli stáli Tom s Lili. Držali veľký, prázdny pohár. Všetka voda bola na mne a na posteli. Namrzeme som sa na nich pozrela. Prestali sa smiať, pozreli sa na seba. 'Ehm', začala Lili, no Tom ju zastavil. 'Zbaľ si veci na tri dni, máme prekvapenie', povedal. Podozrievavo som nadvihla obočie. 'Mám sa báť?' spýtala som sa a rukou som zbavovala vlasy vody. Zasmiali sa a nechali ma v izbe samú.

'Aké tam bude počasie?', kričala som na celý dom. 'Zober si mikiny a bundu', ozvali sa. Na september bolo celkom teplo, no za posledných pár dní sa ochladilo. Rýchlo som nastrkala do kufra všetky schopné veci. Obliekla som si krátke biele šaty a telové pančuchy. Vlasy som si zviazala stuhou. Obula som si baleríny, no vzala som si aj kanady a papuče, pre istotu som ešte hodila do kufra plavky a zbehla dole aj s kufrom. Tom s Lili raňajkovali, tak som sa pridala k nim. Čerstvé croissanty, jahody a nutella.

Obliekla som si tenkú bundičku. 'Pripravená na cestu?' spýtala sa Lili. Tom zatiaľ niesol kufre pred dom. Batohy s topánkami mal na chrbte. Objala som Lili a prikývla.

Čakali sme na vlak. Ani som si neuvedomila, aké skoré ráno je.

Sedeli sme v jednom vlakovom kupé, len mi traja. Dvere boli zamknuté a závesy na nich zatiahnuté. Sedadlá boli nastavené na ležanie a na nich bola veľká deka, takže naše kupé pripomínalo malú posteľ. Batožina bola uložená pod sedadlami. Na stolíku boli horúce čokolády, z ktorých každú chvíľu niekto pil. Hrali sme karty.

Už sme dopili čokoládu. Cestovali sme celkom dlho a keďže ma tak skoro zobudili, uložila som sa na spánok. Lili sedela pri Tomovi a na telefóne pozerali nejakú komédiu. Tesne pred tým, ako som zaspala som počula smiech a potom Tom povedal 'je krásna'. Lili sa ho opýtala, či to so mnou myslí vážne. Tak vážne 'áno', plné emócií som ešte nepočula. Potom už som sa ponorila do snov plných kvetov a dovolenkových destinácií.

Na chvíľu som sa prebudila, keď prišla pani s vozíkom a otázkou 'nedáte si niečo?'. Okamžite som sa posadila a povedala 'oceán!', na čo sa ozvala vlna smiechu. Keď som sa konečne prebrala zo sna som povedala 'teda.. čaj', pani sa usmiala a podala mi pohár plný zlatej tekutiny. Tom zaplatil tri čaje, pre každého. Vypila som svoj čaj a znova zaspala.

'Vstávaj, lebo ťa znova oblejem', smiala sa Lili a šťuchala do mňa. Otvorila som oči. Závesy boli zatiahnuté aj na okne, takže som nevedela, kde som. 'Za chvíľu vystupujeme', usmiala sa. Upratali sme kupé. Potom mi Tom zaviazal šatkou oči, aby ma prekvapil.

Čakala nás ešte jedna krátka cesta preplneným vlakom.

Taxík, ktorý nás mal odviezť priamo k hotelu meškal. Vdychovala som čistý vzduch a čakala.

Stáli sme pred hotelom, keď mi Tom konečne rozviazal oči. Naskytol sa mi krásny pohľad. Stromy, príroda, hory. Boli sme v Tatrách. Líca som mala červené. Bola som nadšená.  Bolo to tak čarovné...

Keď som sa konečne nabažila krásou prírody (aspoň nateraz), zobrali sme batožinu a vstúpili do staršieho hotela. Tom vybavoval kľúče na recepcii, mňa zaujal detský kútik a stoly, za ktorými sedeli nabudení starčekovia. Ťahali sme za sebou kufre. Boli tu rôzne hry a miestnosť na šport. Izbu sme mali hore. Každá chodba bola inej farby. Vstúpili sme do našej izby. Stáli sme v malej chodbe. Na boku boli dvere do kúpeľne a ďalej spálňa s televíziou a balkónom. Prekvapilo ma, keď som zbadala postele. Tom s Lili sa usmievali. Bola tam len jedna malá posteľ v rohu a veľká manželská posteľ. Pre mňa a Toma.

Emily WatzilWhere stories live. Discover now