Emily Watzil

Tom

Chlapec z metalshopu, Tom, ako som sa neskôr dozvedela, bol najprv rovnako prekvapený ako ja. Lili sa mi okamžite hodila okolo pliec. Hodnú chvíľu sme tam len stáli, ja s Lili v náručí a on s pohľadom upreným na mne. 'Ty budeš asi Emily', začal Tom. Prikývla som. Tom si odkašľal. 'Asi bude najlepšie, keď ti to poviem rovno. Pani Watzil je.. teda bola moja nevlastná sestra. Prešlo ju auto, keď ťa šla hľadať. Je mŕtva. Nedávaj si to za vinu..' Tom sa letmo usmial. Nedávaj si to za vinu?! Je mŕtva? Moja mama? Ako sa to mohlo... V hlave som mala tornádo myšlienok. Po lícach mi začali stekať slané slzy plné výčitiek.

Neskôr, keď Lili konečne zaspala som sa dozvedela, že Tom sa o nás teraz bude starať. Mal 19, čoskoro bude mať 20. Bol tam celý čas s Lili, zatiaľ čo ja som sa bozkávala s dievčaťom. Sebecké, pomyslela som si trpko.

Sedím v škole. Angela tu nie je. V ruksaku som si našla bielu ružu. Od nej? Netuším. Lili ostala doma, no mne sa nechcelo sedieť a nemo civieť na steny. Dnes v škole, keďže o smrti všetci vedia, to však bolo horšie. Falošné pohľady plné ľútosti, nemé súcitné úsmevy, podania rúk so slovami' úprimnú sústrasť'. Liezlo mi to na nervy.

Keď som sa vrátila domov, Lili bola v izbe, spala. Spánok si zaslúži. Spravila som jej čaj a nechala jej ho na nočnom stolíku. Potrebovala som sa prejsť. Keď som vychádzala, zastavil ma Tom. 'Si ok?' spýtal sa. Viem, že len chcel byť milý. Ale práve mi zomrela mama! Počkať. Nebola to moja mama. Nikdy ma skutočne nechcela. V tú chvíľu som precitla a rozplakala sa. Dlho som plakala Tomovi na hrudi a užívala si, ako ma hladil po vlasoch a do uší šepkal chlácholivé slová. Ani neviem ako, ale zaspala som.

Zobudila som sa až ráno, vo svojej posteli. Na nočnom stolíku som mala čerstvé jahody a horúcu čokoládu. Pri mojej posteli sedeli Tom a Lili. O niečom sa zhovárali, keď sa Lili a Tom začali na niečom hlasno smiať. Tento Tom nám tuším naozaj pomôže. Pozrela som na nich a Lili sa začervenala. Bleskovo ma objala a podala mi moje raňajky do postele. Poďakovala som a pustila sa s chuťou do nich. Rozdelili sme sa. Ako rodina. S Tomom som sa cítila lepšie.

Keď som bola sama, pozrela som sa na mobil. SMSka od Angie. 'Ahoj, ako ti je? Dnes som nebola v škole, pretože som sa na to necítila. Páčiš sa mi. Viem, že máš asi obavy. Možno sa ti to hnusí. Ale bola by som rada, keby sme boli viac ako kamarátky. Ak chápeš, ako to myslím.
Xxx, Angela'
Potešilo ma to, ale nebola som si ničím istá. Obliekla som si šaty s krajkovým lemom a napísala Angele 'O 30 minút som v parku. Ak chceš, príď.'

Neodpísala. No ja som von chcela ísť. Rozhodla som sa, že keďže sa necítim na to, by som šla sama, vezmem Toma. Lili bola u kamarátky. Tom súhlasil, chytil ma za ruky a vzal do parku.

Húpala som sa. Potom Tom navrhol, aby sme išli na zmrzlinu. Vzali sme si jogurtové a pri strome sme ich zjedli. Bavili sme sa o hudbe. A láske. Nikoho nemal.

Sukňa mi povievala vo vetre. Vlasy upletené do vrkoča sa neposlušne hojdali. Stáli sme pri strome. Tom sa opieral o strom. Priblížila som sa k nemu. Rukou sa mi dotkol líca, chystal sa ma pobozkať. V tú chvíľu k nám niekto kráčal. Kričal moje meno. Bola to Angela. Sakra! Odtrhla som sa od Toma a skontrolovala telefón. Dva neprijaté hovory.

Angela si Toma ani nevšimla, okamžite sa mi vrhla do náručia a pobozkala ma. Tom sa tváril sklamane a šokovane naraz. Angela naňho vrhla pohľad, ktorý hovoril niečo ako 'pomsta je sladká, ako jej pery'. Chcela som sa rozplynúť. Nechcela som tu byť. Ani s jedným. Pocítila som túžbu vrátiť sa do čias, keď som bola malá a mala som mamu. Predstavila som si, ako by to dopadlo, keby si vtedy nevzala život. Asi by som bola na lepšom mieste. Silno som zavrela oči. Rozbehla som sa preč. Čo najďalej od tohto šialeného sveta. Počula som ich krik. Tom šiel za mnou, no Angela sa usmievala. Videla som na nej, že si myslí, že vyhrala. Ani neviem nad čím, Tom bol pri mne, so slzami v očiach som mu povedala' na chvíľu'. On pochopil a nechal ma utiecť niekam ďaleko. Ďaleko od neho. Od Lili. Od Angie. Od mŕtvych matiek. Preč.