Emily Watzil

neistota

Ruže sú červené, fialky sú modré.

Asi ťa milujem, no nie je to isté.

A stále dookola. Stála som. Sama. Slnko zapadalo. Biele, mokré šaty sa mi lepili na pokožku. Krvácala som. Z hrude. V hrudi som mala prázdnu dieru. V potoku bol Tom i Angela. Tom vyzeral ako anjel, svietilo naňho slnko, krásny úsmev, krásne všetko.. Len v očiach badateľný smútok. Angela, naopak, vyzerala ako stelesnené zlo. V očiach mala hnev, bola v tieni. Úsmev nebol sladký, ako med, ale diabolský. V rukách držala to, čo mi tak chýbalo. Moje srdce. Tom ju presviedčal, dohováral jej. ,,Angie, viem, čo všetko sa stalo, no lepšie bude, keď jej ho vrátiš. Ani ja si ho po tom všetkom nezaslúžim, ona za nič nemôže", šepkal medovým hlasom. Toľko neistoty. Nádych, výdych. Kvety. Med. Voda. Stromy. Srdce. Láska? Smrť. Šťastie, alebo aj nie?

Ruže sú červené, fialky sú modré.

Asi ťa milujem, no nie je to isté.

,,Emilyyyy! Zobuď sa, opica!", Lily ma udrela vankúšom. ,,Heeej, nechcela som. Neplač. Em.. Si ok?", vyzerala ustráchane. Chcela som sa pohnúť, no stále som bola polovične v sne. Po lícach mi stekali slzy. Výdych.

Ruže sú červené, fialky sú modré.

Asi ťa milujem, no nie je to isté.

Nádych. Vyzerala tak vystrašene. Výdych. Kde je Tom? Prudký nádych. Som späť, utrela som si slzy.

S Lily sme sa dohodli, že na to ráno zabudneme. Tom bol práve kúpiť niečo na pitie. Ja i Lily sme sa obliekali do hôr, našťastie nám stačili len mikiny. Uplietla som vrkoč sebe, potom aj Lily. Uvedomila som si, ako strašne moc sme si podobné, napriek tomu, že nie sme sestry. Nie skutočné..

Na raňajky sme sa rozhodli ísť do mesta. Úžasné lievance a milkshake.

,,Mne už sa nechce kráčať", znova hlesla Lily. Práve sme boli v Starom Smokovci, čo je asi pol hodina od nášho hotela. ,,Lily, ešte sme len začali", odpovedala som jej na sťažnosť. Prevrátila očami, no pokračovala v túre. Tom vzal jej ruksak s pitím a pršiplášťom. ,,V pohode vezmem dva", usmial sa na ňu. Poskočilo mi srdce. Nemôžem myslieť na Angie. Nie. Chytila som Toma za ruku.

Obedovali sme v chatke v horách. Teda, oni si dali guláš a ja kávu so šľahačkou. Jedlo sme si vzali von, vdychovala som čerstvý vzduch. Tak krásne. Všetko je krásne, keď nepremýšľam. Nádych. Výdych.

Stáli sme na moste. Obzerali sme si vodopády, počúvali vtáčikov. ,,Pozrite, tam je líška!", ukázala Lily. ,,Je krásna", súhlasila som s ňou a pobozkala Toma.

Keď sme sa vrátili späť, Tom obsadil sprchu. Ľahla som si do postele. Lily ma objala. Zaspala som.

,,Milujem ťa." počula som. ,,Naozaj?", ozvalo sa. ,,Neviem. Čo je to vlastne láska?", znela odpoveď. Mala som strach. Znova som sa totiž ponorila do ríše snov...