Emily Watzil

Všetko a nič

Čo sa to práve stalo? Premýšľala som o tom celú cestu domov, nakoniec som prišla k záveru, že nebudem robiť závery. Porozprávam sa so sestrou.. Alebo tak. S páni Watzil určite nie. Nedovolila by mi rozprávať sa s ňou. Nechcem ukončiť moje kamarátstvo s ňou, ale čo ak bude chcieť viac? Dokážem jej dať viac? Ale toto mi chýbalo. Kamarátka, možno láska. A ja som to asi získala. No chcela som byť ľúbená ženou?

Keď som prišla domov,  cítila som, že sa niečo stalo.. Keď som pozdravila, nik neodpovedal. Väčšinou sa mi zdá, že i steny majú uši. Teraz boli hluché. Žalúdok mi stiahlo. Prezrela som spálne, kuchyňu, dokonca aj kúpeľňu. Nikoho som nenašla. Mala som strach. Sadla som si do kuchyne k stolu. Vtedy som to zbadala. Na stole bol papierik a na ňom roztraseným písmom napísané  'Pani Watzil mala nehodu. Je v nemocnici v kóme. Som tam s ňou, uvar prosím nejakú večeru. Ja sa vrátim okolo desiatej, no neviem, či aj mama.. P.S. ľúbim ťa.
                                Liliana'
Chvíľu som omráčene sedela. Čo sa stalo? Nechápala som to. Prišlo mi to ako zlý vtip. No jediné, čo som v túto chvíľu mohla robiť, bola večera. Bolo mi ľúto, že mi nezavolali. Chcem ich vidieť. Ale pre Lili je to určite viac ťažké, ako pre mňa..

Rýchlo som spravila palacinky, prestrela som stôl. Čakala som ich dlho. Nechcela som jesť, pokiaľ ich neuvidím zdravé a živé. Dlho som premýšľala nad pani Watzil a bozkom.

Bola asi polnoc, keď som počula, že vchodové dvere sa otvorili. Rýchlo som bežala tam. To čo som videla ma prekvapilo. Vo dverách stal veľký chlap. Nebol o moc starší ako ja, no bol plnoletý. Bol celkom pekný, no mňa viac zaujímala mladšia sestra, ktorá pri ňom stála a dusila sa plačom. Nechápala som. Potom som sa lepšie pozrela na toho chlapa. Bol to predavač z metalshopu. Ale čo tu robil s mojou sestrou?