Emily Watzil

Návrat

Bežala som celkom dlho, moje myšlienky voľne plávali za mnou. Snažila som sa im utiecť, no vedela som, že im budem musieť čeliť. No nie hneď. Nie teraz.

Bola som v lese. Okolo mňa rástla tráva a kvety. Stromy pokrývala vrstva machu. Ten les som si tu ani nevšimla, bol celkom ďaleko od môjho domu. Ani som si neuvedomovala cestu sem. Kráčala som pomaly svahom dolu, ocitla som sa pri malom potôčiku. Čupla som si k nemu a rukou jemne pohladila studený tok vody. Sadla som si k vode a oprela sa o strom. Konečne som bola sama.

Zo zeme som vytrhla trs trávy. Vstala som. Kráčala som popri potoku. Voda ma lákala, bol teplý večer. Vyzula som si topánky. Bosá som vstúpila do chladnej vody. Kamienky v potoku ma šteklili. Bola som úplne uvoľnená. Tak pokojná.. 'Emily!' počula som z diaľky mužský hlas. 'Emily!' Hlas sa približoval. Zrazu bol pri mne. 'Emily', Tomov hlas ma šteklil rovno pri uchu. Vlasy mi povievali v jemnom vánku. Tom ma vytiahol na breh. Oprel ma o strom. Rukou mi hladil líce. 'Už nikdy nám neutekaj', šepol. Naklonil sa ku mne. Zavrela som oči a čakala, kým sa naše pery dotknú. Nič. Krk mi zovreli ruky. Chceli ma uškrtiť. Nemohla som sa pohnúť. Chcela som vykríknuť Tomovo meno, ale nič. Dochádzal mi kyslík. Otvorila som oči. Stála tam Angela, uškrnula sa na mňa a rázne povedala 'Neboj sa. Všetko bude v pohode.' Rukami mi ešte silnejšie zovrela hrdlo. Potom sa rozplynula v nekonečnej tme.

Prudko som otvorila oči. Poobzerala som sa okolo seba. Stále som sedela pri strome, nikto tu nebol. Bol to len sen, ukľudňuvala som sa. No potom ma úplne pohltila panika. Nevedela som kde som. Nepoznala som to tu. Stromy sa mi zdali cudzie a desivé, akoby sa na mňa mračili a každú chvíľu ma mohli pripraviť o život. Tma. Všade bola tma. Vybrala som si z vrecka mobil. Bolo pár minút po polnoci. Sakra! Mala som 28 neprijatých hovorov. Posledný z nich bol spred desiatich minút. Všetky od Lili a Toma. Ani jeden od Angely, to je divné. Hnevá sa? Nemala by som sa skôr ja hnevať na ňu? Na krku som pocítila tlak, ako zo sna. Rýchlo som zo seba tento desivý pocit striasla. Potom som si pozrela SMSky. Od Lili tam boli SMSky ako 'Mám o teba strach, ozvi sa nám' a'kde si?'. Vyčítala som si to. Stratila mamu a teraz netuší, v akom stave je jej sestra, či vôbec žije a či ju ešte niekedy uvidí. Od Toma tam bolo len 'Veľmi ma ten dnešok mrzí, ale užil som si to. Aj keď nám to prekazilo to bláznivé dievča. Kto to je? Ozvi sa mi, prosím. Nehnevám sa. Bojíme sa o teba. :-)' Po lícach sa mi kotúľali horúce slzy. Napísala som Lili 'Prepáč mi to. Som OK.' Takmer okamžite mi začal zvoniť telefón. Volala mi Lili. Zdvihla som to. 'Preboha, Amy! Tak strašne som sa o teba bála! Toto mi už nerob! Nikdy. Kde si?' s plačom vravela Lili. 'Neboj sa. Čoskoro som doma' , snažila som sa, aby to znelo presvedčivo. Potom som zložila. Jej hlas by mi vôbec nepomohol, teraz som sa musela sústrediť a nájsť cestu domov. Bolestivo som vstala a vybrala som sa hore po klzkom svahu.

Dlho som sa len tak prechádzala, ukľudňovalo ma to, že som bola po dlhom čase sama. Nemusela som nad ničím premýšľať. So sebou som uzavrela dohodu- proste nechám osud pracovať za mňa. Inak sa zbláznim. Možno to bude fungovať.

Po ceste domov sa veľa vecí nestalo. Väčšina ľudí spalo. Chcelo sa mi zazvoniť niekomu, objať ho a spýtať sa ho kde som, alebo či u ňho nemôžem prespať. Bolo mi tak na nič, že som to naozaj išla urobiť, aj by som to spravila, ak by sa za mnou nevynorilo asi šest veľkých mužov. Začali pískať. Kričali neslušné návrhy. Pridala som do kroku a ukázala som im prostredník. Zdalo sa, že im je to jedno. Asi neboli zrovna triezvi. Našťastie. No i tak som šla čoraz rýchlejšie.. Zrazu som to tu poznala. Park. Metalshop. Bola som tak šťastná. Rozbehla som sa domov. Konečne. Tak strašne mi chýbala Lili. Posteľ. Jedlo. A nakoniec... Aj Tom.

Hneď ako som vošla do domu sa mi okolo krku hodila užialená Lili. Tom stál pri nej a usmieval sa. Objímala som Lili, utešovala som ju, až kým mi zaspala v náručí. Tom ju vzal a odniesol do postele.

Spravila som si jahodové smoothie. Túto noc už spať nebudem. Ako som tak pila, prišiel ku mne Tom. Uškrnul sa. 'Veľmi rád by som dokončil to, čo som v parku začal' povedal rozhodne. Viem však, že stále myslel na Angie. No i tak prišiel ku mne, vzal si ma do náručia a nežne ma pobozkal. Čas sa zastavil a ja som zostala ako omámená, vychutnávala som si každú sekudnu. Keď sa odtiahol, trocha sklamane som sa naňho pozrela. 'Kto je Angela?' opýtal sa. Z jeho hlasu som nič nevycítila, no v očiach som videla, že ju berie ako hrozbu. Ľúbi ma?