Anjeli dňa a noci: Zrodenie kríženca

11. kapitola

Azazel a Melachel sa začali prechádzať v smrtiacom kruhu. Ako boxeri v ringu. Žiadni z nich sa zatiaľ nepriblížil k druhému.

,,Mal si si dobre rozmyslieť, čo robíš, keď si bral tú knihu,"skúsil Azazel akoby si sám nebol istý tým, čo hovorí.

,,Vieš, možno ju ani nemám ja."

Azazel sa rozosmial.

,,Samozrejme, že ju nemáš, lebo by tvoju prítomnosť vycítil ktokoľvek z nás." Azazel si poklopkal ukazovákom po spánku.,,Kompas." A mne došlo, že mi Michael nedal knihu len tak. Nebolo to jeho dedičstvo, ale niečo, čo patrilo všetkým. Celému nebu.Vyschlo mi v krku. Už som ako tak vnímala a uvedomenie si, že ma Michael zradil bolelo.

,,Nemusíš mi to pripomínať," zavrčal Melachel.

,,Takže," pokračoval Azazel, ,,ty si jej tú knihu nechal zámerne, však? Chcel si, aby sme ju našli spolu s ňou?"

Melachel mlčal. Práve bol otočený bokom, preto som videla ako mu šklbalo svalmi na tvári. Ruky sa pomaly zavierali v päste.

,,Nič nevieš," zavrčal a keď sa Azazel začal nekontrolovane smiať, vyrazil vpred.

Melachel najskôr súperovi uštedril úder do rebier. Zadunelo to ako hrom. Aj by som odprisahala, že som videla blesky.

,,Takže ty takto?"

Azazelov výraz tváre sa zmenil. Oči mu začali žiariť podivným svetlom, ktoré skoro pripomínalo žiarovky nad operačným stolom.Bolo príliš ostré. Odvrátila som zrak, aby som náhodou neoslepla. Sotva som si uvedomila, že Azazel a Melachel nie sú jediní, čo sa hýbu. Inštinkty hli aj mojím telom. Už sa mi naskytoval pohľad z iného uhla. Pomaly som sa štvornožky bolestivo dostávala k dverám, keď som si všimla Melachelove oči. Bola som naboku, takže zorné pole zachytávalo oboch bojovníkov z profilu. Melachelove oči sa zaleskli podobnou žiarou ako Azazelove, ibaže čiernou. Akoby ho pohltila temnota.Nezodpovedalo to obrázku z knihy, kde ich mal strieborné. Možno Melachel naozaj získaval moc z temných síl a menil sa.

Cítila som, ako sa mi srdce rozbúšilo od strachu. Tí dvaja predo mnou síce trochu pripomínali ľudí, rozhodne však nimi neboli, čo potvrdzovali stále viac znakmi. Z hrdla sa mi dral výkrik, ale potlačila som ho dlaňou, keď som videla, že Azazel vyrazil oproti Melachelovi. Až do toho momentu som nezaregistrovala, kde Azazel ukrýval zbraň, no zrazu mal v ruke niečo, čo pripomínalo kríženca medzi mečom a dýkou a chystal sa zaútočiť na protivníka. Melachel sa však nenechal rozhodiť. Mrštne uskočil na stranu. Keď Azazel prebehol okolo neho, prešmykol sa mu za chrbát, kde dostal možnosť zdrapnúť ho za krídla. S radosťou ju využil. Trhol kúsok do strany a do vzduchu sa vznieslo niekoľko pierok, ktoré sa rýchlo premenili na prach výriaci v mesačnom svetle. Dýkomeč, ktorým pred tým útočil, mu vyletel z ruky a dopadol o kus ďalej.

Vedela som, že by som mala utiecť, ale nešlo to. Nie pre zranenie, ani preto, že by som bola ochromená strachom. Vyhrala zvedavosť. Melachel stále s Azazelom bojoval v ľudskej podobe a jasom čakala na moment, kedy sa objavia aj jeho krídla. Z dôvodu konfliktu som sa zrazu stala nestranným pozorovateľom.

,,Viem, prečo ju chrániš, ale nemal by si to robiť. Už tak to máš veľký problém," utrúsil Azazel, no s Melachelom to nehlo.Stále držal soka vo zveráku silných paží, do ktorého si ho potiahol za krídla. Čudovala som sa, že Azazel vtedy ani nepípol.Keby niekto za moje výrastky takým spôsobom potiahol mňa,vykričala by som si pľúca.

,,Nemiešaj sa do mojich záležitostí," precedil cez zuby Melachel, ktorý sa stále držal späť.

,,Vieš, že ma neporazíš, tak načo sa vôbec snažíš?"