Anjeli dňa a noci: Zrodenie kríženca

5. kapitola

Zvyšok dňa ubehol ako voda. Pri Michaelovi som sa cítila ako iný, nový a lepší človek. Po pár hodinách som si na neho zvykla.Bolo to rýchle, ale inak sa nedalo. S ním nie. Neprestajne sa usmieval a líca mu zdobili dve chutné jamôčky. Hnedé oči svietili nadšením, keď zanietene hovoril o priebehu bitky pri Termopylách.

,,Leonidas so svojimi mužmi bojoval veľmi statočne, ale Xerxes bol lepší. A tak Peržania po dvoch dňoch jatiek vyhrali,"dokončil a ja som mu zatlieskala. Vstal, uklonil sa a obaja sme sa zasmiali.

,,Výborná prednáška, pán profesor."

Michael sa zamračil. ,,Ešte nie som profesor. Na to treba veeeľa rokov štúdia."

,,Prepáč, pán doktorand."

Opäť sa mu na perách rozlial úsmev a zamával predo mnou ukazovákom pravej ruky. ,,To je už lepšie!"

Výuka na ten deň by bola pokračovala ďalej, keby čas tak veľmi nepokročil. Buchli vchodové dvere. Mama sa vrátila z práce.Michael sa s ňou zoznámil, potom sa ospravedlnil, poďakoval za príjemnú výučbu a odišiel preč s tým, že na druhý deň mi príde vysvetliť učivá z fyziky. Fuj, neznášala som fyziku.Ohŕňala som nad jeho návrhom nosom, ale iba sa zasmial a sľúbil,že to bude zábava.

,,Je fajn, ten tvoj nový učiteľ," zhodnotila Michaela mama, keď sme sedeli v kuchyni a ona pripravovala večeru. Ja som vysedávala na jednej z vysokých stoličiek pri kuchynskom pulte.

,,No hej, to je. Veľa toho vie."

Mama sa otočila a všimla si, že pri zmienke o Michaelovi mi mierne zružoveli líca. Trhlo jej kútikmi úst.

,,Len vie? Povedz, že sa ti páči?"

,,Mama!" Nemala som rada takéto narážky. Vždy sme sa potom zaplietli do nepríjemnej spleti otázok a odpovedí, ktoré napokon iba vyvolali hádku. Dávno mala pochybnosti o tom, či som ešte vôbec s nikým nespala, no bola som rada, že to neriešila. A ak riešila, diskrétne som sa vzdialila preč.

,,No čo? Veď je to celkom kus chlapa."

Na moje šťastie, záchrana prišla skôr než som sa stihla zamotať do jej pavučiny zisťovania ako mucha, ktorá sadla na lep veľkému pavúkovi. Z dverí do obývačky sa ozval ocov hlas.

,,Kto je kus chlapa?"

Obe sme sa pozreli rovnakým smerom. Ani netušil, aká som bola vďačná, že ho vidím. Vydýchla som si. Mama prešla k nemu.

,,No predsa ty, Harlen, kto iný?" vyškierala sa a pobozkala ho.Chytil ju za zadok.

,,Dobré dievča."

,,Ale fuj, ušetrite ma tohto, prebohaživého!" mračila som sa a radšej som opustila priestor. Za chrbtom som počula ich hlasy.

,,Vidíš? Stále je to len dieťa. Darmo má už osemnásť, keď sa nedokáže pozerať na dvoch ľudí, ktorí sa bozkávajú."

,,Nebuď smiešny. Určite jej to je nepríjemné iba preto, že sme to my dvaja. Čo ty vieš, čo ona stvára s chlapcami."

Vzdialila som sa na poschodie. Obývačka nebola dobrým miestom pre úkryt. Nemala som náladu počúvať, ako rodičia riešili môj milostný život, z čoho sa mi skôr dvíhal žalúdok. Radšej som sa zvalila do postele a vrátila sa ku knihe, keď mi čosi došlo.Výrastky už nebrneli tým podivným spôsobom ako v prítomnosti Michaela. Myseľ hneď odmietla blbosť, že by mal na ne vplyv. Veď to bol len mladý študent a nič viac, ani menej. Teda, pokiaľ nepočítam jeho atraktívny vzhľad.