6. kapitola

5 0 0
                                    


,,Mala by si vedieť, že včera som si z teba neuťahoval o anjeloch,"hovoril mi Michael, keď popri mne prechádzal do obývačky.Začínal tretí deň výuky. Druhý som si ktovieako neužila.Hovoril o rôznych fyzikálnych zákonoch a objavoch. Jeho to síce fascinovalo podobne ako dejiny, no mne bola táto sféra taká vzdialená ako len mohla byť. Navyše, stále som bola mimo z predchádzajúcich udalostí, ktoré mi neprestávali hlodať myseľ ako myši chleba. A teraz to znova vytiahol. Znervóznela som,ale povedala som si, že to ovládnem.

Hodila som rukou. ,,Fajn, tak si si zo mňa neuťahoval a čo teraz?Nechaj to už, prosím, tak." Moja rezignovanosť a uvoľnenosť však bola poriadne falošná. Roztrasenými prstami som zavrela dvere. Pri návrate k Michaelovi som si všimla, že na konferenčnom stolíku tróni veľká kniha v koženej väzbe. Vyzerala staro.Žeby ďalšia historická pamiatka jeho rodiny? Pripomenulo mi to,že som sa ho stále nespýtala na prsteň. V mysli som si urobila poznámku vyspovedať ho na túto tému neskôr.

Prstom som poklopkala po čiernej koži. ,,Čo je to?"

,,To? Dôkaz, ktorý si potrebovala." Usmieval sa. Bolo očividné,že má radosť z toho, čo mi priniesol ukázať. ,,Posaď sa ku mne a čosi ti ukážem." Poslúchla som ho. Sadla som si na sedačku v dostatočnej vzdialenosti od krásneho doktoranda, ale on sa o kúsok pošuchol až sme sa o seba obtierali bokmi. Pokožka mi horela, výrastky brneli viac ako obvykle a nervozita stúpala.V predošlý večer som zaregistrovala, že sa opäť o čosi zväčšili. Už pripomínali časť krídel, vďaka čomu som si na chvíľu pripustila aj Michaelovu teóriu o anjeloch, no rýchlo som ju zavrhla. Bolo to iracionálne, šialené. Prečo by som mala byť anjel? Prečo práve ja? Nedávalo to zmysel!

,,No tak, o čo ide?" spýtala som sa ho, len aby som sa zamestnala a nemyslela na to, ako blízko sú naše telá.

Michael otvoril knihu. Na prvej strane bolo niečo, čo pripomínalo obsah, ale rozhodne nebol klasický. Tvoril ho zoznam mien, ktorý bol ručne písaný na zažlknutom papieri a čítal sa len veľmi obtiažne. Zamračila som sa. ,,Komu patria?"

,,Anjelom predsa."

Pozrela som sa Michaelovi do očí. Žiaril mu v nich záujem.Upieral ich priamo na mňa. Spaľoval ma. Topila som sa pod jeho pohľadom. Nakoniec som bola prvá, kto prerušil očný kontakt a zapichla som oči naspäť do knihy.

,,Myslíš skutočným anjelom?"

,,Samozrejme."

,,Prečo by mal mať zoznam anjelov človek? Teda, ak existujú."Stále som mala o všetkom pochybnosti. Zostávalo mi len dúfať, že ho svojimi rečami nenahnevám.

Michael si odkašľal. ,,Oni existujú! A noo... ich zoznam nie je práve prístupný každému človeku."

,,Dobre, tak prečo ho máš ty?" Moje otázky boli logické a jemu nie zrovna najpríjemnejšie. Bol nervózny. Cítila som, ako samu naplo celé telo.

,,Dozvieš sa."

,,Ale ja to chcem vedieť teraz!" Opäť som sa mu drzo pozrela do očí, no už ma neprinútil uhnúť pohľadom. Došla mi trpezlivosť a strach išiel bokom. Niečo tu bolo, niečo v ňom, čo tajil.Videla som to na ňom, možno aj v ňom. Za čokoládovými očami bolo viac než len muž, na ktorého som sa pozerala a ktorého som pomaly spoznávala.

Avšak ani on neuhol pohľadom. Nezľakol sa mojej zvedavosti, skôr ho pobavila. Pousmial sa. Správal sa akosi... inak. ,,Keď počkáš,dočkáš sa."

Vstala som, ale neprerušila očný kontakt. Ruky som zatínala v päste, plytko dýchala. ,,Nemienim čakať!" Sama som netušila,čo sa so mnou deje. Jeho tajnostkárstvo ma privádzalo do šialenstva, doslova. Nikdy v živote som nereagovala tak prehnane,keď mi ktosi niečo tajil. Je pravda, že som zvykla mať občas prehnané reakcie, no nie na tajomstvá. Skôr som sa dokázala rozzúriť do nepríčetnosti, prestať sa ovládať pri nadmernej radosti a podobne.

Anjeli dňa a noci: Zrodenie krížencaWhere stories live. Discover now