Toto je zbierka každodenných problémov introvertov. Budem vychádzať hlavne z mojich osobných skúseností , ale dopredu upozorňujem, že sa môže stať, že tu nájdete niečo čo ste už videli niekde inde. Nebude to však naschvál.
Budem to písať svojím osob...
Toto sa nevzťahuje na všetkých introvertov. Toto úprimne ani nieje mierené čisto na introvertov ako takých. Môže to postihnúť aj introvertov... ale aj hocikoho úplne iného...
Keď stále premýšľate a premýšľate a premýšľate a premýšľate a rozmýšľate nad X vecami čo sa dejú a čo sa môžu stať, tak sa začnete automaticky báť aj vecí, ktoré sa nestali, ale môžu sa stať... Niekedy v budúcnosti... Či už v blízkej alebo ďalekej...
Začnete sa toho báť... Pretože všetko vám ukazuje v to... že je pravdepodobnosť, že raz skončíte zle...
Teraz ste na tom ako?
Aj teraz môžte byť na tom zle... Ale to je teraz... Čo potom? Čo niekedy?
Môžte mať teraz napríklad 20 rokov...
Neviete si vôbec predstaviť aký váš život bude o rok a nie to napríklad o päť rokov... o desať, dvadsať...
Budete vôbec ešte na svete vtedy? Zvládnete to dovtedy? Prežijete to?
A ak áno... bude to mať vôbec nejaký význam?
Mal nejaký význam vôbec zatiaľ váš dosavádny život?
...
Kvôli tomu aký ste teraz... a nedokážete to zmeniť... nie sám... asi...
Nedokážete sa zaradiť do spoločnosti... Je to pre vás extrémne ťažké...
A spoločnosť ľudí ako vy nebude chcieť... Nebude chcieť mať s vami nič spoločné...
Skončíte odkopnutý... Tam von... Toho čoho ste sa vždy báli... Priali si aby ste tak nikdy neskončili...
Vždy ste mali taký divný, nepríjemný, zlý pocit, keď ste to videli vo filmoch... Nevedeli ste vtedy prečo... lebo ste boli ešte malý... Ale postupom času ste si uvedomovali, že prečo ste sa toho tak báli a čím ste starší, tak vidíte, že sa to môže stať vašou realitou... A to by bol pre vás koniec...
...
Niektorý ľudia chcú zomrieť... Už sú tak rozhodnutý... A aj to urobia...
Niektorý nechcú zomrieť... Stále si nahovárajú a žijú v tej slepej nádejí, že raz sa možno niečo pekné stane, alebo sa na nich usmeje nejaké šťastie...
Čakajú... čakajú na nič.
Nechcú zomrieť... ale zároveň nevidia žiadny význam žiť...
Čo majú robiť?
Keď sú úplne sami?
Čakať na niekoho, kto nikdy nepríde?
Snažiť sa niečo sami spraviť, aj keď viete, že to nikdy sami nedokážete?
...
Žiť v strachu... z každého nasledujúceho dňa...
Čo zlé sa môže stať... Čo zlé sa môžete dozvedieť... Ako zle môžete zrazu skončiť...
...
Je to zlé... a vždy to môže byť ešte horšie... A to je to... Ak je to teraz fakt zlé, že si ani neviete predstaviť, že to môže byť ešte horšie... Tak môže... A bude... vždy...
...
Pozeráte filmy...
Už to ani nedokážete vnímať ako film... Ako skôr len nejaký chvíľkový únik z tejto reality do pár hýbajúcich sa obrázkov...
Nedokážete vnímať ten príbeh čo tam je...
Skôr tam len hľadáte nejaké veci čo vám prídu sympatické a prajete si, že prečo niečo také nemôže existovať aj v tej realite v ktorej prežívate...
Potom robíte iba to... že si nejaký film pustíte len preto, aby ste si dookola púšťali nejaké konkrétne scény... Či už kvôli hudbe, danej scéne, danej atmosfére... alebo kvôli nejakej konkrétnej postave, ktorá vám prišla z nejakého dôvodu sympatická a tým ako si to stále tie scény púšťate, tak si predstavujete ako by tá postava mohla byť skutočná a vy ste s ňou mohli byť... a zažívať nejaké pekné momenty... chvíle...
...
Žiť len vo svojich predstavách... lebo iba tam sa dejú pekné veci... A dúfať, že to všetko nejako dopadne...
A ono aj dopadne... a zle bohužiaľ... každým ďalším dňom to bude vždy iba horšie všetko...
Rovnaké... ale rovnako zlé...
...
Stále si iba hovoríš... Že buď s tým prestaneš... alebo zomrieš.
...
Oops! Bu görüntü içerik kurallarımıza uymuyor. Yayımlamaya devam etmek için görüntüyü kaldırmayı ya da başka bir görüntü yüklemeyi deneyin.
