Každodenné problémy introvertov

Problém č.54

Keď sa už niekedy nejako dostaneme do nejakej konverzácie a príde na teba rad a chcú od teba povedzme tvoj názor na danú vec, tak je to problém...

Dokým máme čas, tak si v hlave pripravujeme našu odpoveď. Snažíme sa ju doladiť, nech je dokonalá a nech má hlavu aj pätu. Vyleštíme ju z každej strany nech sa ligoce. Máme pocit, že v hlave máme pripravený hotový preslov.

Keď ale na nás príde rad, tak sa zmôžeme asi iba na kývnutie hlavy ako znak súhlasu s ostatnými odpoveďami čo povedali iný... Možno povieme pár maličkých slov a ešte k tomu potichu. Takže to čo sme si po celý ten čas pripravovali v hlave, tak aj zostane v hlave.

Prečo...? Dôvodov je vždycky viacej. Napríklad preto lebo vieme, že by ich náš názor nezaujímal, tak to nemá zmysel aby sme niečo povedali. Alebo sa bojíme, že by nás nepochopili ako to myslíme, pretože v našej hlave to znie dokonale ale na živo... Máme aj strach z toho, že by sa nám vysmiali za to čo by sme povedali. Tých dôvodov je viacej...

Je to veľká škoda veľakrát, lebo viete sami, že máme nato rozumný názor ale nedokážete povedať to čo máte v hlave...