Toto je zbierka každodenných problémov introvertov. Budem vychádzať hlavne z mojich osobných skúseností , ale dopredu upozorňujem, že sa môže stať, že tu nájdete niečo čo ste už videli niekde inde. Nebude to však naschvál.
Budem to písať svojím osob...
Toto je len taká prázdna myšlienka... ktorá mi často krát pobehuje hlavou, keď vidím určité scény alebo momenty vo filmoch, seriáloch, anime, mange... v hrách... v realite... Hocikde jednoducho...
Netýka sa to priamo introvertov ako takých... Je to mierené na hocikoho... U introvertov to ale môže byť v istých prípadoch občas horšie...
...
Rovesníci... Ľudia, ktorý sú vekovo tebe rovnaký alebo aspoň blízky k tvojmu veku...
Hlavne keď si mladý... obdobie puberty a okolo toho všeobecne...
Ta myšlienka je taká... že v tomto období by človek mal vyrastať, žiť a zažívať veci s inými ľuďmi... Nie sám...
Toto píšem len čisto z môjho pohľadu a ako to ja vidím... Pre veľa ľudí to čo tu teraz napíšem môže byť irelevantné, preto že tie veci jednoducho môžu zažívať na dennej báze... A ani si to nemusia uvedomovať...
...
Puberta a to obdobie okolo nej je dosť kľúčové v tom, akým spôsobom a v akých podmienkach človek vyrastá.
Hlavne v tom... Či to obdobie prežije sám alebo s niekým... Či niečo zažije... Niečo typické pre to dané obdobie alebo nie...
Všetci sme iný a všetko všetci inak vnímame... to je jasné...
Chcem povedať to... Že sa vtedy formuje osobnosť toho človeka aj... A hlavne to pôsobí dosť na mentalitu a psychiku toho človeka... A aký to môže mať potom dopad keď bude starší a dospelý...
...
Nie každý má to šťastie mať kamarátov alebo byť s niekým...
Ale keď vynecháme tieto veci stranou, tak vo všeobecnosti by človek mal prežiť toto obdobie s niekým...
Či už s jedným, dvomi alebo aj kľudne viacerými ľuďmi... Ktorý sú vekovo rovnaký alebo aspoň podobný tvojmu... Robiť veci, ktoré vtedy by sa asi mali robiť, rozprávať sa o veciach o ktorých sa vtedy asi rozpráva... Názory, pohľady... Zažívať isté momenty, chvíle... Tvoriť spomienky... Smutné, veselé, pekné, škaredé...
Kľudne aj spraviť nejaké sprostosti, ktoré sú fakt sprostosti ale ak vtedy pritom zažívate zábavu a cítite sa šťastne, tak to asi tak má byť...
Občas porušiť zákaz, kvôli nejakej zábave... Ak tým nikomu neublížite, tak je to potom naopak vzrušujúce a niečo také by mal každý aspoň raz zažiť...
Rozprávať sa o všetkom možnom... O úplných blbostiach, len tak sa smiať, hovoriť veci, ktoré nemajú zmysel, hlavu ani pätu, ale ostatný sa na tom zabávajú, tak aj vy ste vtedy šťastný...
Vyraziť si na nejaký neplánovaný nečakaný výlet niekam... Kľudne aj bez toho aby o tom niekto iný vedel... Zažívate vtedy pri tom istý pocit vzrušenia... istý pocit šťastia a zábavy... A ak je to s ľuďmi ktorých nadovšetko máte radi... tak je to ako splnený sen...
Urobiť veci, ktoré jednoducho už potom nebudete mať nikdy šancu znovu spraviť...
Sú veci, ktoré sa dajú urobiť, stihnúť iba v určitom období života... Ak vtedy ten človek nemá šancu alebo príležitosť ich spraviť, zažiť... Tak už tú šancu alebo príležitosť nikdy znovu nedostane... A aj keby, tak to už nebude vôbec také, aké by to mohlo byť o niečo skôr...
...
Aj keby že človek vtedy spraví obrovské sprostosti... A k tomu aj s niekým... Tak aj tak ho nejakým spôsobom to bude nejako formovať a vplývať naň ho...
...
Ak človek ale prežije celé toto obdobie bez nikoho... bez ničoho... bez žiadnych zážitkov, chvíľ, momentov... iba sám so sebou...
Tak ho to môže dosť psychicky poznamenať...
Môže sa stať, že môže byť psychicky alebo mentálne nevyspelí...
Že v tom období nemal šancu byť s ľuďmi, ktorý sú vekovo rovnaký alebo podobný... Rozprávať sa o veciach o ktorých sa vtedy ľudia rozprávajú a podobne...
A niekto taký zrazu sa ocitne ako dospelý a teraz musí byť formálny a vyspelí a riešiť dôležité veci s dospelým ľuďmi, ktorý berú všetko vážne a dôležito...
Niekto taký sa nemusí vedieť alebo nebude vedieť ako sa zaradiť do života... Ako doňho vôbec vstúpiť...
Jeho mentalita, psychika je zaseknutá niekde veľmi ďaleko... Niekde vzadu...
Bude stratený... Stratený tam... tam v tom svete von...
A tým, že bol iba sám, tak nebude vedieť reagovať... Nebude vedieť čo má robiť, ako to má robiť... a prečo to vôbec robiť...
A ak nezíska nejakým spôsobom šťastie aby stretol aspoň nejakú jednu osobu, ktorá by mu v tomto pomohla... Tak on sám jednoducho nebude vedieť čo má ďalej robiť a bude chcieť z toho všetkého utiecť...
Navždy.
Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.