Každodenné problémy introvertov

Problém č.154

Toto neplatí na každého...

...

Neviditeľné obecenstvo

Niektorý z nás nemusia mať to šťastie, že sa môžu s niekým o niečom porozprávať...

Ak je človek veľmi dlhý čas sám a k tomu bez nikoho... Nemá žiadnych kamarátov a ani nikoho nepozná... Je len čisto on sám so sebou... Tak sa môže stať, že sa u neho môže po čase prejavovať potreba alebo túžba sa s niekým o niečo podeliť... Či už o jej/jeho nejaký názor, myšlienku alebo niečo... Ale nemá komu...

Toto je niečo... čo si z počiatku ten daný človek ani sám neuvedomí, že to robí... Berie to automaticky ako prirodzenú vec, ktorú robí pri istých veciach...

...

Dopredu hovorím... Toto nemá nič spoločné s rozprávaním sa so samým sebou alebo rozprávanie sa s nejakým imaginárnym človekom, ktorého ste si vytvorili...

Hovorím to preto, lebo ľudia by si to hneď automaticky spojili k tomu a mysleli si, že je to to samé, ale nie nieje...

...

Je to niečo na  tento spôsob...

Napríklad si pozeral nejaké video o vesmíre... O čiernych dierach napríklad povedzme... A po dopozeraní máš teraz v hlave plno informácií o tom, teórií a podobne...

A tak nejak by si chcel o tom niekomu niečo povedať alebo sa s niekým o tom porozprávať... Ale nemáš nikoho a ani komu... Tak si začneš v hlave vytvárať nejaké neviditeľné obecenstvá... A v hlave si predstavíš, že sa ťa niekto na to spýtal a ty teraz začneš si šepkať po pod nos svoj názor nato, teórie a podobne... Fakt to začneš vysvetľovať dopodrobna... A sa môže stať, že takto reálne zabiješ aj 10 minút len rozprávaním do nikam...

Alebo napríklad si predstavuješ, že si v nejakom interview a niekto ti tam kladie rôzne otázky a ty začneš nato odpovedať...

Alebo ešte môže byť aj to... že napríklad v škole, ak ste sa museli takto o niečom rozprávať a mohla to byť nejaká téma ku ktorej by si mal čo povedať alebo vedel... Ale kvôli istým veciam si to neurobil...

Napríklad kvôli tomu, že nerád rozprávaš pred veľa ľuďmi... Alebo jednoducho sú tí ľudia tam nevychovaný idioti, ktorý by si z teba robili hneď srandu, alebo by to vôbec nepočúvali alebo by ich ani nezaujímalo to čo hovoríš... A ono je lepšie byť ticho, než to rozprávať niekomu, koho to reálne ani nezaujíma...

Tak si potom v hlave to trošku poupravíš, tak aby to v tvojej hlave vyzeralo lepšie a mohol si ako keby povedať svoj názor alebo niečo tak, aby to v tvojej hlave vyzeralo, že tam nesedia len idioti ale normálny ľudia...

Ďalej napríklad môže byť aj to... že keď si napríklad čítaš nejakú knihu, mangu a podobne a zrazu sa tam niečo stane... Tak ty urobíš zrazu to, že prestaneš čítať a začneš si pre seba takto hovoriť nejaké veci k tomu... Akoby si hovoril k tým daným postavám tam... Buď im niečo vysvetľoval alebo si si sám z toho robil srandu z toho čo sa tam práve stalo napríklad...

...

A podobne ďalších X príkladov... Snáď ste aspoň trošku pochopili ako som to myslel...

...

Problém je u tohto ten... že to nieje dobré dlhodobo na psychiku človeka... Alebo skôr na fungovaní mozgu...

Tým, že je to stále iba jednostranná komunikácia... Kedy ty si v podstate iba šepkáš do prázdna a vieš, že nikdy nedostaneš spätnú odpoveď alebo nejaký názor nato čo práve hovoríš, vysvetľuješ... Tak sa môže stať to, že tvoj mozog si to čo hovoríš (tvoje názory), zafixuje ako čistý fakt... Aj keď nemusí byť vôbec pravdivý alebo môže byť zlý... 

A ak by si potom náhodou niekedy v budúcnosti niekoho stretol a začal sa s ním o niečom takom rozprávať, tak aj keď by ti on hovoril, že to čo hovoríš nemusí byť úplne správne alebo pravdivé, tak teba to jednoducho nedokáže presvedčiť, keďže u teba v hlave to bol dlhodobo zafixovaný fakt, ktorý len tak z hlavy nevymažeš alebo nezmeníš...

~~(8:> | <:8)~~