Ja som celú strednú strávil sám v lavici... S nikým som sa nerozprával nikdy ani nič... Len ja a moje sluchátka...
Ale párkrát sa stalo, že niekto sa ku mne prihovoril... Bohužiaľ to nebolo tou priateľskou formou... Boli to hlavne samozrejme tí idiotský spolužiaci, čo nemali čo robiť, tak proste si našli nejaký cieľ... Napríklad mňa... a keďže ja som bol ten čo celý čas neopustí lavicu a je len ticho a hladí do blba... Tak samozrejme prišli a začali "akože" so mno konverzovať... Ono to ale skôr boli provokačné otázky typu...
- Čo si stále ticho? Čo počúvaš? Prečo nič nerobíš? Prečo sa nezapájaš ku triede?
A podobne proste... Ja našťastie viem veľmi dobre ignorovať... Takže som im ani raz na tie sprosté otázky neodpovedal... Oni videli, že to so mnou nič nerobí, tak si len urobili zo mňa srandu a išli preč...
~~(8:>
ESTÁS LEYENDO
Každodenné problémy introvertov
Historia CortaToto je zbierka každodenných problémov introvertov. Budem vychádzať hlavne z mojich osobných skúseností , ale dopredu upozorňujem, že sa môže stať, že tu nájdete niečo čo ste už videli niekde inde. Nebude to však naschvál. Budem to písať svojím osob...
