•WORLD FULL OF JERKS AND SURPRISES•
Dnešné ráno nemohlo byť lepšie. Opäť som aj napriek hlasnému budíku na druhej strane izby vstala neskoro. Svoju bielu blúzku som si obliekla naopak a neskôr si ju dokonca obliala aj horúcou kávou.
Keď som sa chystala na odchod, spomenula som si, že v kabelke mi chýba telefón spolu s kľúčmi, ktoré som nevedela nájsť. To by však nebolo až tak zlé ak by som neskôr nezistila, že po celý čas môjho hľadania boli položené na stolíku pri vchodových dverách.
Keď som však s dosť veľkým časovým sklzom otvorila vchodové dvere, pred dverami na mňa čakalo ďalšie nemilé prekvapenie, v podobe sťahovacích kartónových krabíc. Zaberali celé poschodie, takže som nemala šancu sa dostať k schodisku, z ktorého by som sa dostala na ulicu, a tak aj do práce.
„No skvelé! Ktorý idiot si tu musí naukladať krabice po celom poschodí?!" s nahnevaným zavrčaním som rozhodila rukami. Veľký časový sklz ma poháňal vpred do práce a predo mnou bola ešte desať minútová cesta námestím a ulicami.
Nahnevaným pohľadom som zablúdila k otvoreným dverám bytu naproti, do ktorého sa zrejme niekto sťahoval, keďže krabice sa tiahli až do jeho vnútra. Nervózne som pozerala z jednej krabice na druhú a snažila sa zatvoriť svoje dvere.
„Ja sa zbláznim! Haló, je tam niekto?" nahnevane som nahlas vykríkla, snažiac sa započuť nejakú odozvu. No žiadna sa nedostavila. „Mne sa snáď sníva! Kvôli nejakému idiotovi prídem neskoro do práce." krabicu som nasilu nohou odtlačila nabok, robiac si cestu k schodisku. Keď som s tým po pár minútach bola hotová, rozbehla som sa dole schodmi.
„Neskutočné, ako môže byť niekto tak neohľaduplný a..." moje ranné rozčuľovanie zastavil prudký naraz do niečoho tvrdého. Samozrejme, že som skončila na schodoch.
„Nedávate pozor alebo čo?" nahnevane som sa pozrela pred seba na príčinu nárazu a pádu na môj úbohý zadok. Do zorného poľa sa mi však dostal hnedovlasý chalan, tipovala som v mojom veku, držiaci kartónovú krabicu. Pozeral sa na mňa dosť prekvapene, ale na perách mu pohrával menší úsmev.
„Ty!" postavila som sa so vztýčeným ukazovákom. „To sú tvoje krabice na treťom?" pražila som ho pohľadom.
„Hej a čo?" jednoducho a znudene zároveň odvetil, čo ma opäť dosť vytočilo. Pohár trpezlivosti pomaly pretekal, a to bol len začiatok dňa.
„Tie krabice viac na tej chodbe rozbalené byť nemohli, čo? Ľudia sa chcú dostať aj von." moje správanie pripomínalo rozhovor medzi mladým puburtiakom a dôchodcom, ktorý nemá čo robiť len sa rozčuľovať nad ostatnými.
„Stay cold girl, neviem čo ťa tak naštvalo ale na mne si svoju zlosť nevybíjaj." z jeho úst vyšiel divný smiech. Naštvalo ma to poriadne, no nechcela som sa viac rozčuľovať. Musela som sa čo najrýchlejšie dostať do práce, kde ma zjavne bude čakať další z hlupákov dnešného sveta.
No skvelé. Ďalší idiot a dokonca nový sused naproti.
„Tie krabice tam večer už nebudú. Je ti to jasné, susedko?" so vztýčeným ukazovákom som ho zabíjala pohľadom, kráčajúc po schodoch k východu. Malý úškrn mu pohrával na tvári, no keďže som sa chrbtom otočila, stratil sa mi z dohľadu.
„Tvoje slová si hlboko vezmem k srdcu, kráska." započula som jeho slová spolu so zvonivým smiechom, na čo som sa otočila, a tak sa opäť stretla s jeho pobaveným výrazom.
„Tešilo ma, susedka." než som stihla niečo povedať, už ho nebolo.
☼
„Svet je plný idiotov!" rozhorčene som zavrčala v Laurinej prítomnosti. Bola prvá osoba, ktorá si moje rozčuľovanie zaslúžila. To, čo sa stalo na schodisku som jej v rýchlosti vyrozprávala, čo ju opäť rozosmialo. Lenže z môjho nahnevaného výrazu na tvári jej prešiel mráz po chrbte, a preto so smiechom aj prestala.
„Idiotov, ktorých si ale vždy nájdu cestu k Norisovej." poznamenala po napätom tichu, čo vykúzlilo menší úsmev na perách aj mne.
So zvedavým pohľadom som blúdila po hale, plnej pracovníkov budovy vrátane usmievajúcej sa Luary a zaneprázdneného Michaellea. Robotní zamestnanci zadúmane pracovali na najnovšej zákazke, práve pre Dokonalú sedmičku.
Z prezerania si celej haly ma však prebralo bubnovanie prstov po mojom pracovnom stole, čo si vyslúžilo môj zvedavý pohľad. Tým pádom sa moje oči stretli s tými jeho.
Stále mu tie moje pripomínajú lasere zo Star Wars?
„Rad ťa opäť vidím," venoval mi jeho vrelý úsmev. Ani som si nevšimla, že sedel na prisunutej stoličke naproti mne.
Pohľadom som samozrejme zašla k Luare, ktorá nášho blondiačika prepaľovala pohľadom. Bolo viac než zjavné, že v jej očiach hrá rolu perverzáka.
„Kiežby to tak bolo aj u mňa." zaslúžil si jeden otrávený tón hlasu spolu s prevrátením zelených laserov. „Čo tu chceš?"
„Čo taká nálada? Myslel som si, že po tom nepodarenom včerajšku ma budeš chcieť zmerať ešte raz." povedal po kórejsky, na čo som okamžite reagovala. Ale nie v tom istom jazyku.
„Hovor po anglicky! Nechcem, aby tu kólovali klebety." spražila som ho pohľadom, pozerajúc do všetkých strán. Nikto nás však našťastie nesledoval.
„Prečo?" opäť tá jeho kórejčina.
„Prestaň!"
„Okay, okay girl." ruky pozdvihol do obranného gesta. „Nemyslíš, že by sme sa mali premiestniť do vedľajšej miestnosti, aby sme tak dokončili včerajšiu nedokončenú prácu?" palcom poukázal na vedľajšiu miestnosť, v ktorej si ku mne opäť našiel cestu. Tá miestnosť mi pri každom pohľade na ňu pripomenie to, čo sa v nej včera odohralo.
„Máš pravdu Jimin, ale nie so mnou." zákerne som sa naňho usmiala a pozrela na Luaru, ktorá nás nečakane pozorovala.
„Luara, prosím ťa, zmerala by si jeho rozmery," hlavou som kývla na prekvapeného blondiačika vedľa. „Rozbolela ma totižto hlava a súrne potrebujem tabletku." chytila som sa za čelo, no Luara veľmi dobre vedela, čo robím.Prepaľujúc Jimina pohľadom sa k nemu vybrala a s tichým Come with me sa vybrala do miestnosti.
Víťazne som sa naňho usmiala, čo vyčarilo na jeho perách zákerný úsmev. Jeho posledné slová pred odchodom ma ale dosť zaskočili.
„Dnes sa ešte uvidíme."
••••••
🌸My Lovely BUTTERFLIES🦋
-Som späť so skvelou náladou, takže dúfam, že Vám nová kapitolka vyčarila úsmevík na perách💋(hej takto v noci, keď každý spinká a ja otravujem😴🌙)
Hope you enjoyed new chapter💕nostalgia is coming😊
luv ya all💙🦋
Mari🌸.Kriste, som zabudla. Pribudol nám nový Jerk asshole xd.
YOU ARE READING
ᴍʏ ᴏʟᴅ ʟᴏᴠᴇʀ|| p.jm
Fanfiction„Are you lost, babygirl?" „I'm not lost, babyboy." Pokračovanie príbehu MY NEW NEIGHBOUR🦋 Začiatok-18.4.2021 Koniec-.... © justyourmari