Ups! Gambar ini tidak mengikuti Pedoman Konten kami. Untuk melanjutkan publikasi, hapuslah gambar ini atau unggah gambar lain.
•CRY BABY AND NEVER BE ALIVE•
,,Keď som ťa zbadal, myslel som si, že sa mi sníva." s úsmevom na tvári sa mi okolo krku hodil Namjoon, uvedomujúc si fakt, že po niekoľkých rokoch sme opäť spolu. ,,Ani si nevieš predstaviť ako veľmi sme sa o teba báli. Kde si preboha bola? Prečo si sa neozvala? Čo sa vlastne stalo?"
,,Spomaľ trošku." okamžite som zastavila nával jeho otázok. Ani si neuvedomoval, čo všetko sa odohrávalo v mojom vnútri. Na výčitky som naozaj nemala chuť, no úsmev mi z tváre aj tak nezmizol.
,,Ani si nevieš predstaviť, aký som rád, že ťa konečne vidím." zasmial sa a lepšie si ma obzrel. Za tých päť rokov sme sa obaja stihli neskutočne zmeniť. Z malých bojazlivých púčikov na prekrásne nebojácne kvety.
,,To isté môžem povedať aj ja." nahlas som si povzdychla a čakala, kým niečo povie. Nemala som chuť pýtať sa.
,,Bolelo to až tak, že si musela odísť?" jeho ruka mi spočinula na ramene a s upreným pohľadom mi hľadel do očí, zatiaľ čo som sledovala podlahu a snažila sa udržať slzy na uzde. Plakať sa už neoplatí, Rebeka.
,,Ani si nevieš predstaviť ako veľmi, Joon. V tej chvíli sa stalo niečo tak strašné, že som sama nevedela, čo vlastne robím." akonáhle som svoj zrak zodvihla, oči sa mi stretli s jeho ustarosteným pohľadom. ,,Čo sa vlastne dialo po mojom odchode?" zvedavo som sa opýtala a podľa reakcie jeho tváre som usúdila, že pozitívne správy to naozaj nebudú.
,,No-," nachvíľu sa odmlčal a cez okno vedľa pokojne sledoval rušnú ulicu naproti našej budove. ,,Nebude to nič príjemné, Rebeka. Chceš to vážne počuť?" s malým pokynutím mojej hlavy sa silno nadýchol a pokračoval ďalej. Nemám čo stratiť.
,,Ešte v ten deň ťa s Jennie hľadal po celom meste, pretože vedel, že domov by si nešla. Lenže po niekoľkých hodinách, aj keď z jeho strany nechcene, to vzdal a bol v tom, že sa mu čoskoro ozveš. Prvé dni sa to s ním dalo ešte vydržať, no po príchode tvojich rodičov," opäť sa silno nadýchol a snažil sa si na všetko spred tých piatich rokov spomenúť. ,,to s ním šlo dole vodou. Dozvedel sa, že už nie si v meste ale nevedel o tom, že si mimo štátu. Tvoji rodičia mu nechceli nič prezradiť a kvôli nemu sa z domu museli odsťahovať. Kvôli tomu spadol do hlbokých depresii. V centre mesta si prenajal byt, o ktorom nikto ani len netušil, a práve v ňom ostal na istý čas. Prestal chodiť na všetky tréningy a akcie, a taktiež nemal ďaleko od vyhodenia zo spoločnosti. My sme o ničom nevedeli, a preto sme ho dlhší čas bez jedinej informácie o ňom museli kryť pred riaditeľom i všetkými médiami."
,,A ďalej?" nadvihla som obočie a čakala na ďalšie bolestivé správy, ktoré sa mi postupne pomalým a bolestivým tempom zarezávali pod kožu.
,,Z jeho rozprávania viem len toľko, že začal so sebapoškodzovaním. Alkohol a iné svinstvá boli uňho na dennom poriadku. Nie raz som zbadal škaredé jazvy, ktoré sa ťahali jeho telom. Preto dnes nosí väčšinou len dlhý rukáv. No keď chalani nejakým zázrakom zistili adresu toho bytu a v jeden deň doňho vtrhli," náhle prestal. Akoby povedal niečo, čo by som vlastne počuť ani nemala.
,,Čo sa stalo, Joon?" cez veľkú hrču vo svojom hrdle som sa opýtala.
,,Toto nie Rebeka, toto nech ti neskôr vysvetlí on, ja nemôžem." zrak mu opäť spočinul na rušnej ulici vonku.
,,Namjoon, potrebujem vedieť, čo sa v tom byte dialo!" ruku som mu opäť položila na jeho plece a snažila sa s ním nadviazať aspoň malý očný kontakt.
,,V tom byte bol totálny chaos. Všetko naokolo bolo až do najmenšej dekorácie porozbíjané a na zemi taktiež nemohli chýbať prázdne krabičky od cigariet a vrecúška od-," toto bol ten moment, kedy po mojom líci stiekla prvá horúca slza bolesti. Počuť všetko to, čo si spôsoboval nebola tá najpríjemnejšia správa dňa. Fakt, že všetko toto, čo sa vtedy odohrávalo, bolo vlastne kvôli mne, ma ubíjal zaživa. Áno, zranil moje city, lenže ja som mu spôsobila omnoho väčšiu bolesť s následkami, ktoré má určite dodnes.
Sama som nevedela, čo v tej chvíli robiť. Mala som v pláne prísť do vedľajšej miestnosti, v ktorej sa všetci nachádzali, a pred všetkými mu za všetko vynadať. Vynadať mu za to, že sa so mnou po celý čas len zahrával. Za to, že kvôli nemu a tej hlúpej stávke som musela zahodiť konečne svoj vysnívaný život. Za to, že kvôli mne a mojej hlúposti si začal ubližovať tými najhoršími spôsobmi. Mal len osemnásť, a predstava tínedžera v depresiách, zatvoreného medzi štyrmi stenami po dobu niekoľkých dní alebo týždňov, ma naozaj dostala na kolená. Mala som chuť taktiež prísť, poriadne ho objať a za všetko sa mu ospravedlniť, no zabúdala som, kto bol všetkému tomu na vine.
ON.
S tečúcimi slzami po lícach som aj napriek Joonovým otázkam rýchlo vybehla von a namierila som si to na miesto, kde som si vždy mohla dopriať chvíľku ticha a samej seba. Na miesto, kde som si vždy vedela usporiadať svoje vlastné myšlienky, a než by ma niekto otravoval. Na strechu budovy. Ani po toľkých rokoch ma tieto miesta neodradili.
Plačúc som sa chrbtom oprela o jedno z veľkých písmen nápisu našej módnej značky, ktorý zdobil strechu našej budovy, a dlhým rukávom si utrela mokré líca. Bola som si viac než len istá, že sa už ničím nedám zložiť, no mýlila som sa. Niekoľko slov ma opäť dostalo až na sám začiatok, z ktorého som sa snažila už toľkokrát dostať, až sa mi to nakoniec podarilo. Nechcela som si jeho depresie a všetko okolo toho dávať za vinu, no bola by som veľmi naivná a hlúpa, ak by som tvrdila, že za to nemôžem.
Z nemého hľadenia na štrkom vysypanú strechu ma vytrhlo vibrovanie vlastného telefónu, ktorý som schmatla do ruky a mala v pláne vypnúť, no posledná notifikácia bola ďalšia skvelá správa dňa, ktorých pravdepodobne stále nebolo dosť.
Zajtrajší večierok módnej značky La' Paris v spoločnosti skupiny BTS.
,,To si snáď robíte zo mňa srandu."
•••••• 🌸Hey my lovely butterflies🦋🦋 -Aj keď v dnešnej časti nie je naša skvelá DVOJKA pokope, vieme aspoň, čo sa vlastne dialo po Rebekinom odchode.👀
-Lásky moje najkrajšie, za každý komentík či hviezdičku som naozaj rada👽 ani neviete aká som rada, keď to vidím a čítam. SUPPORT FOR ME
