ᴍʏ ᴏʟᴅ ʟᴏᴠᴇʀ|| p.jm

14.🍁

•IT'S TIME FOR NIGHT WALK
MADRFAKR...!•

„Vysvetlíš mi čo tu chceš?! Takto neskoro večer?" vyštartovala som po ňom, rozhadzujúc rukami do priestoru. Kvôli klobúku, ktorý mu siahal do úrovne očí, som mohla zazrieť len jeho plné pery, na ktorých sa mu objavil iritujúci úškľabok.

„Prestaň hysterčiť. Chcem sa s tebou len porozprávať, takže ak dovolíš," prekrútil očami a svoje kroky nasmeroval do útrob ulice, na ktorej sme sa v tej chvíli nachádzali. Nezabudol však schytiť moju ruku do tej jeho, ťahajúc ma spolu s ním. A áno, toto gesto ma vyviedlo z miery.

„Čo to robíš?" snažila som vytrhnúť ruku z tej jeho, lenže to som nečakala, že moja noha zakopne o jednu z kamenných dlaždíc zdobiacich ulice mesta. Než som stihla dopadnúť kolenami na zem, silno ma potiahol za ruku, a tak si ma k sebe prudko pritiahol. Tvrdo som narazila do jeho hrude, prižmurujúc očami.

Trhaný nádych zapríčinil to, že mi do nosa už po niekoľkýkrát udrela jeho silná a zároveň omamná vôňa.

„Ďakujem," po chvíli som zo seba bojazlivo dostala, pozerajúc na jeho hruď. Ako odozva sa mi do uši dostal len výsmešný povzdych, ktorý mi udrel do mojej tváre.

Dobre som si uvedomovala, v akej blízkosti boli naše tváre od seba vzdialené.

Nočný vánok spolu s nim spôsobil vlnu zimomriavok v mojom tele, a to som jeho intenzívny pohľad spod toho klobúku nemala možnosť spozorovať.

„O čom sa teda chceš so mnou porozprávať?" opatrne som sa od neho odtiahla, no ruku som k sebe nestiahla. Nechala som ju v tej jeho.

„Bol som zvedavý, prečo ma tá brunetka, čo nás spolu pristihla, tak zabíjala pohľadom a miery môjho tela merala tak agresívne." posmešne odpovedal a ďalej kráčal po vydláždenej ulici. Aj cez ten klobúk, ktorý mi zabraňoval vo výhľade naňho, som mohla spozorovať jeho nedotknutú pokožku, ktorá so stykom svetla pouličnej lampy zažiarila.

„Došlo mi, že si jej niečo netárala, takže...?" hlavu pootočil na mňa, pričom ju nezabudol pozdvihnúť, aby sa tak stretol s mojim pohľadom.

Ten som pri spomienke na včerajší večer odvrátila, snažiac sa zadržať svaly mojej tváre. Nechcela som sa začať usmievať, no bolo to až príliš ťažké, a tak sa mi pery skrútili do krivého úsmevu.

„Vedel som to. Čo si jej povedala?" so smiechom ma svojim plecom postrčil do toho môjho.

„Nechci vedieť, Park." zadržiavajúc úsmev na perách som si pramienok neposlušných vlasov zastrčila za ucho.

Cítila som, ako mi svojim palcom hľadí pokožku na mojej ruke. Preto som prsty viac zovrela.

Po napätej chvíli ticha som však spustila.
„Tak troška som naznačila, že si tak trochu... perverzák, hah." nervózne som sa zasmiala. Nevedela som odhadnúť jeho reakciu, ktorá sa každou chvíľou menila.

„Počkať..." svoj krok spomalil, až kým úplne nezastal a svojim telom sa otočil k tomu môjmu. „Ty si jej natárala takúto sprostosť?" opýtal sa seriózne. V mojom hrdle sa odrazu objavila hrča, ktorú som sa snažila sťažka prehltnúť.

„H-hej." vykoktala som, zhrozene pozerajúc aj napriek tomu klobúku do jeho očí. Po chvíli však jeho ústa opustil zvonivý smiech, ktorý sa ihneď rozniesol po celej ulici. Práve ten smiech ma donútil taktiež sa nervózne zasmiať.

„Si neskutočná, Norisová." vydral zo seba pomedzi smiech. „Ale mala si sa vidieť. Akoby si videla...ani neviem čo." opäť sa zasmial a klobúk si z úrovne očí nadvihol nahor. Konečne som ich mohla lepšie zahliadnuť a taktiež aj odraz svetla lampy práve v nich.

„Prestaň!" s nadvihnutými kútikmi úst som doňho plecom strčila. Jeho smiech po chvíli ustal, a tak medzi nami opäť vládlo len ticho, prerušované nočným mestským ruchom v diaľke a našimi jemnými krokmi.

„Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi mi chýbal tvoj smiech." táto veta ma donútila sa na neho pozrieť intenzívnym pohľadom. Pozeral niekde do diaľky, akoby hľadel na staré spomienky, ktoré sa v tej chvíli premietali pred jeho očami.

„Nehneváš sa, že som jej povedala niečo také?" ignorujúc jeho predošlú poznámku som sa opýtala, pozerajúc na svoje kráčajúce nohy. Pery sa mu znova skrútili do úsmevu, pričom si posmešne odfrkol.

„Ako vždy odbočuje od témy." pobavene podotkol.

„Ako vždy sa vracia k minulosti." chladným tónom som mu vrátila úder. Opäť sa mi do uší dostal len ten chichot, no vzápätí stíchol. Akoby si uvedomil vážnosť mojich slov.

Než som stihla niečo urobiť, čo i len ďalší krok vpred, silné potiahnutie jeho ruky za tú moju spôsobilo to, že už po niekoľkýkrát za posledný týždeň som narazila do jeho dobre stavaného tela.

Ešte v tom momente jeho ruky zvierali tie moje. Jeho stisk bol tak silný, až mi ruky začali tŕpnuť. Nemohla som s nimi nič robiť. A to isté aj s mojím telom. Zmohla som sa len na prekvapené hladenie do jeho čiernych očí, v ktorých som mohla zazrieť odrážajúce sa hviezdy, tancujúce nad nami.

Opäť ma jedným sprostým pohľadom zhypnotizoval, a tak som nemala inú možnosť, ako sa mu poddať.

Hľadel na mňa tak uprene. Pohľad presúval z mojich očí na popraskané pery, ktoré som si hryzla vždy len v jeho prítomnosti.

Tvárou sa nahol k tej mojej. Jeho nos sa jemne obtrel o ten môj. Jeho studený výdych som ucítila na svojich perách, takže úplne zmeraveli.

Po chvíli hlbokého dívania na toho druhého pery pootvoril. Akoby chcel niečo povedať a viac sa ku mne nahol.

„Prečo sa tak vyhýbaš minulosti, Beka?" jemne nadvihol obočie, čakajúc kým odpoviem.

V tej chvíli som bola ním až príliš zhypnotizovaná a o premýšľanie som absolútne nezakopla. Preto som tvárou nahla ešte viac k tej jeho, a tak som na svojich perách konečne ucítila tie jeho. Ale nebol to bozk...

„Pretože minulosť ma vždy raní, Jimin," vzdychla som ale pohľad som nesklopila. Jeho oči boli bránou do uzatvorenej minulosti. V tej chvíli napoly otvorenej. No postupom pribúdajúcich minút v jeho prítomnosti sa brána otvárala čoraz viac.

a taktiež nechcem myslieť na tie úžasne chvíle strávené s tebou, o ktorých sa mi zdá každý jeden deň.

••••••
🌸 LOVERS!
Dúfam, že ste si dnešnú klišé časť užili.
-v nasledujúcich týždňoch si dávam menšiu pauzu od písania MOL, keďže sa snažím čo najviac inšpirovať z dovolenkového prostredia a dať si hlavne plány ohľadom písania do poriadku.
-Či už ide o tento príbeh alebo o tak trochu zaprašený ✨BaD✨-ktorému by som sa mohla už konečne viac venovať.

posielam Vám všetkým veľkú pusu💋 a veľa tulipánov pre každého🌷
Mari🌸.