Ops! Esta imagem não segue nossas diretrizes de conteúdo. Para continuar a publicação, tente removê-la ou carregar outra.
•SOMETHING JUST FUCKED UP•
„Žeby nostalgia?"
Áno. Ten jeho provokatívny pohľad, ktorým ma chcel dostať tam, kde som bola pred piatimi rokmi. Nemohla som dopustiť, aby ma mal v celú v hrsti. Aby som naňho neskôr stále myslela a v jeho prítomnosti bola celá bez seba.
Pohľad na jeho dokonalom bruchu mi ostal niekoľko ďalších dlhých sekúnd. Ústa som mala mierne pootvorené a krajčírsky meter v rukách sa pomaly dral cez prsty až na zem. To on ma prebral z tranzu, do ktorého ma blondiačik, stojaci len pár krátkych metrov predo mnou, dostal.
Elastický meter som lepšie a silnejšie uchopila do rúk a pohľad z jeho brucha konečne zodvihla. Samozrejme, že som zaregistrovala jeho lišiacky úsmev na perách a pohľad, ktorým si ma opäť premeriaval. Musela som zavrtieť hlavou a tak svoje pikantné myšlienky zahnať niekde do kúta.
,,Môžeš si obliecť to tričko?" s nadvihnutým obočím som hlavou pokynula na pohodené tričko na sedadle. Ako odozva sa mi do uší dostal len jeho smiech.
,,Prosím ťa, nehovor, že sa ti tento dokonalý výhľad naň nepáči." pravou rukou si jemne potľapkal svoje vypracované brucho, na ktoré bol zjavne až nadmerne hrdý. Musela som prekrútiť očami a silno si povzdychnúť. Tak, bez trička.
,,Mali by sme začať s meraním," odmerane som povedala, ignorujúc jeho predošlú vetu. Nemala som chuť sa s ním o niečom takom baviť. Pristúpila som bližšie a oboma rukami natiahla oba konce metra.
,,Rozpaž ruky, naširoko." chladne som nakázala a pohľadom sa pozrela na jeho predlaktia. Jeho ruky sa však absolútne do pohybu nedali, na čo si zaslúžil môj nahnevaný pohľad. Opäť ten zákerný úškľabok na jeho tvári, s ktorým ma vedel vyprovokovať.
,,Prepáč, ale čo to znamená, rozpažiť ruky? Musíš mi to ukázať." nevinne svoje dlane vystrel pred seba a čakal, kým niečo podniknem. Nemala som náladu sa s ním dohadovať a vysvetľovať mu základy telocviku. Ruky som mu surovo rozpažila. Až moc surovo, keď z úst mu vyletel bolestný ston.
,,Opatrnejšie. Myslím, že by si nechcela pripraviť o ruky tak charizmatického mladého muža." s krivým, ale zato bolestným úsmevom podotkol, zatiaľ čo ja som zmerala rozpätie jeho rúk. Chabo som sa zasmiala.
,,Žiadneho charizmatického a mladého muža v tejto miestnosti nevidím. Iba polonahého blondiaka, ktorý sa správa ako nevychovaný pubertiak." pobavene som odvetila, no keďže som stála ešte stále pred ním, a to v neskutočnej blízkosti, do nosa mi udrel až veľmi výrazný parfum. Omámil ma.
,,Tak toto ešte viac ranilo moje roztrieštené srdce." ublížene sa chytil na miesto, kde sa nachádzalo srdce každého človeka. Na hrudi, kde však som si všimla, že mal niečo vytetované. Nebolo to veľké tetovanie, skôr niečo miniatúrne.
S neskutočným záujmom zistiť, čo je to za vytetovaný obrazec, som jeho ruku z hrude jemne odstrčila a tetovanie si lepšie obzrela. Obrazec tvorilo päť malých tetovaní, zoradených do nejakého tvaru. Akoby do súhvezdia. Motýľ, mesiac, hviezda a písmená J a R.
Zaujato som prstami jemne prešla od jedného tetovanie na druhé, no môj hmat v končekoch prstov zareagoval na jazvu, skrývajúcu sa pod tetovaniami. To bol dôvod, prečo ním mierne trhlo.
Keď sa môj zvedavý pohľad stretol s tým jeho, precízne sledujúcim, ruku mi dravo schytil do tej jeho, akoby ho môj dotyk ranil. Tvárami sme boli neskutočne blízko. Mohla som ucítiť jeho zrýchlený dych na tvári. Aj keď jeho oči boli sfarbené do tmavého odtieňa hnedej, jeho zrenice sa zväčšili na nepoznanie. Akoby som ho v tej chvíli neskutočne naštvala.
Nemala som na to, vydať zo seba čo i len slabý hlások, či sa ho na niečo opýtať. Uprene sme si hľadeli do očí, čím sme viac otvorili brány od minulosti. Keď sme si však do očí hľadeli iným spôsobom. S láskou. Dych toho druhého narážal do tváre oproti, čo zapríčinilo nával horúčavy nám obom.
,,Čo sú to za tetovania?" o tichosti som sa opýtala, neprerušujúc náš očný kontakt.
,,Prečo ťa to zaujíma?" chladne sa vyhol odpovedi a pery jemne pootvoril. Preto mi môj neposlušný pohľad spadol na ne. Ich jemná, červenkastá farba sa nezmenila.
,,Pretože to tam nebolo. Pretože som zvedavá, nepamätáš?." jeho ruku som prudko vytrhla z tej jeho, no jeho reflexy slúžili rýchlejšie. Do tých svojich uchopil tie moje a dravo si ma k sebe pritiahol, takže hruďou sa jeden dotýkal toho druhého. Po celom tele mi prešla vlna vzrušenia a zimomriavok. Vlna motýľov. Silná triaška. Jeho nečitateľný pohľad zintenzívnel. Jeho vlasy mu spadli do očí, takže vyzeral omnoho atraktívnejšie ako len pár sekúnd dozadu.
Tvarou sa nahol omnoho bližšie k tej mojej. Ostala som stáť ako obarená. Neschopná malého pohybu, čo by prerušil tak krátku vzdialenosť našich tvári. Nosom sa jemne obtrel o ten môj, stále hľadiac do mojich očí. No netrvalo dlho a letmý dotyk jeho pier som cítila na tých mojich.
,,Už si ani nepamätám, aká si predtým bola, Rebeka." tichý tón jeho hlasu, odrážajúceho sa od mojich pier, ich úplne zmeravel. Stále som ich na nich mohla cítiť, no nebol to bozk. Bol to jeho dokonalý plán, ako sa mi vopchať čo najviac pod kožu. A musím uznať, darilo sa mu.
,,Tak v tom prípade-" nestihla som dopovedať, pretože dvere od miestnosti sa náhle otvorili a spolu s nimi som mohla započuť mne až pridobre známy hlas.
,,Rebeka, neuveríš, čo sa stalo! Toto je-" v stotine sekundy sme od seba odstúpili, no Luare neušlo nič. Aj napriek jej zasnenému pohľadu videla všetko. Videla mňa a Jimina, v neskutočnej blízkosti, v akej by cudzí ľudia byť nemali.
,,neuveriteľné." prekvapene dopovedala, pohľadom skĺznuc na jeho ruky, držiace tie moje. Prekvapené pohľady a napätá energia sa v tej chvíli mohli krájať a rozdávať. S pootvorenými ústami pohľadom blúdila ku mne, Jiminovi, naším spojeným rukám, jeho nahej hrudi a pohľadu, ktorý sa jej pred pár sekundami na nás naskytol.
,,Uhm, no. Nič-" rýchlo sa na päte otočila a miestnosťou sa ozvalo silné zabuchnutie dverí.
Okamžite som sa od neho odpútala. Zatiaľ čo ja som nevedela, čo urobiť ako prvé, on si s pobaveným úsmevom na perách obliekol oblečenie, pohodené na sedačke. Napravujúc si svoju rifľovú bundu sa vybral k dverám, od ktorých schytil kľučku a jemne ju pootočil do dola, čím ich otvoril.
Bol až príliš pokojný, no ja som bola čistý opak jeho pocitov. Jeho pokoj v tvári neveštil nič dobré.
,,No, budeme to musieť zmerať nabudúce."
••••••• 🌸HEY MY LOVELY 🦋's -nová časť spolu s ďalším klišé✨let's melt ourselves.
QUESTION TIME; Sama neviem, či som sa to niekedy pýtala ale: Čo sa vám páči/nepáči na tomto príbehu?
-Hej a zmenila som banner a cover. Čo na to poviete? Ja som s tým nadmerne spokojná🌈 -Za odozvy budem len rada.
