Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
•COME COME KITTY KITTY, YOU'RE SO PRETTY PRETTY•
Ďalší dlhý deň strávený vymýšľaním ďalších návrhov, vhodných pre kolekciu Dokonalej Sedmičky, som zavŕšila ďalšou dávkou kofeínu v podobe Latte a sendviča z Cyrilleovho stánku. S vrelým úsmevom mi cez vysoký pult podal moju každodennú objednávku, ktorú som s opätovaným úsmevom prevzala.
„Merci Cyrille. Passez une bonne soirée." (ďakujem Cyrille. Prajem ti pekný večer.) s menším kývnutím hlavy na odzdrav som zabočila na ďalšiu ulicu.
Večerný vánok strapatil moje rozpustené vlasy a jemne chladil pokožku mojej tváre. Preto som bola donútená si pohnúť a dostaviť sa do nášho bytového komplexu čo najrýchlejšie, aby som sa tak opäť mohla zabaliť do teplej deky a piť horúci čaj.
O pár minút som s veľkým zabuchnutím vchodových dverí kráčala z jedného kamenného schodu na druhý. Pred vchodovými dverami od môjho bytu som z kabelky vytiahla zväzok kľúčov a snažila sa trafiť do kľúčovej dierky, čo sa mi nedarilo práve najlepšie. Kľúčové dierky boli vždy mojim úhlavným nepriateľom.
Hnev postupom nepodarených pokusov odomknúť dvere vo mne vrel čoraz viac a viac. Po celej chodbe ale aj schodisku sa neozývalo nič iné, len hlasný štrngot mojich kľúčov. A práve tento zvuk donútil niekoho k otvoreniu svojich vchodových dverí.
„Ale čo, susedka. Nedajú sa nám otvoriť dvere?" uštipačným tónom v hlase sa opýtal, aj keď odpoveď poznal. S prekrútením očí som sa naňho otočila, a tak si ho po dlhom dni konečne lepšie prezrela. Chrbtom spokojne opierajúc sa o zárubňu dverí, ma s malým úškľabkom na tvári pozoroval. Nevedela som, či táto póza modelov z módneho časopisu mala na mňa nejak zapôsobiť, alebo len uistiť, že môj sused je ďalší z tých chlapcov na jednu noc.
„Som naozaj rada, že tie krabice tú už nie sú a ľudia sa môžu spokojne dostať z poschodia na poschodie." ironicky som povedala, pozerajúc po celej ploche chodby. S úst mu vyšiel divný zvuk, pravdepodobne smiech.
„Bola si jediná, koho to naštvalo. Nikto iný mi nič nepovedal ani sa na krabice nesťažoval." spokojne si ruky založil do kríža, sledujúc narastajúcu červeň na mojej tvári.
Nemala som mu čo povedať. Tou predošlou vetou mi ďalší z mojich prejavov totálne prekazil, takže mi neostalo nič iné, než sa porazene otočiť späť k dverám a otvoriť ich.
„Mimochodom, som Dennie, ak by ťa zaujímalo, ako sa volá tvoj nový sused." bolo počuť ako svoje telo odlepil od zárubne a do rúk schytil kľučku.
„Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi mi trhalo žilami, že si sa mi nepredstavil." ironicky som poznamenala a dvere konečne otvorila. Po mojej ďalšej poznámke som započula jeho slabý smiech.
„Rád som ťa opäť videl, kráska." zasmial sa skôr, než sa po celej chodbe ozvalo slabé zabuchnutie. S nadmerne otvorenými očami som sa na dvere od jeho bytu otočila a hodnú chvíľu na ne hľadela.
Skvelé!
So zmäteným výrazom na tvári som neskôr zatvorila vchodové dvere a po vyzutí topánok si šla pripraviť čaj.
Po dnešnom dni som bola znova neskutočne zničená, a tak sledujúc ďalšie z epizód Priateľov sa mi oči pomaly zatvárali. Môj organizmus bol v polospánku a snažil sa nevnímať nič z okolitých podnetov. Či už išlo o zapnutý televízor a svetlo, vyžarujúce z jeho obrazovky, alebo vibrujúci telefón, položený na stole, čo mi liezlo mimoriadne na nervy.
S unaveným zavrčaním som rukou nahmatala vibrujúci telefón a zdvihla do úrovne mojich očí, ktoré si nasledujúcich pár sekúnd museli zvyknúť na až príliš jasný jas displeja.
Mobil ma upozornil na prichádzajúcu správu od neznámeho čísla.
****** *** ****** Pozri sa von z okna ...23:04
****** *** ****** Rýchlo! Trocha mrznem. ...23:06
****** *** ****** Tak pozrieš sa?! ...23:07
Správa ma natoľko prekvapila, že silná únava, ktorou som len pred pár sekundami trpela, zablúdila niekde do temného rohu miestnosti. Okamžite ma vystrelo a o tom, akou rýchlosťou som sa dostala k oknu, z ktorého bolo vidieť na ulicu pod budovou, sa radšej nevyjadrujem. Môj dupot musel byť počuť aj v byte nado mnou.
Nehovorte mi, že je to on! Nech sa moja bujná fantázia míli.
Akonáhle som odokryla žalúzie, moje srdce vynechalo nie jeden úder pri pohľade na osobu v čiernom, pozerajúcu sa práve do okna. Čiže na mňa.
Aj napriek čiernemu klobúku, ktorý mu zahaľoval tvár, som ho spoznala. Nikto nemal také postavenie tela ako on.
„Čo tu robíš?!" vykríkla som šeptom hneď po otvorení okna. Nechcela som zobudiť celú ulicu, aj keď pochybujem, že o takomto čase všetci spali. „A ešte takto neskoro!"
„Obleč sa a poď dole!" povedal monotónne, čo sa ozvalo celou ulicou.
„Zabudni, že teraz niekde pôjdem!" plecia som si rukami schválne objala.
„Neštvi ma a poď dole!" jeho hlas sa zdal byť o dosť hrubší. Preto som zatvorila okno a rozhodla sa, že nášmu milému želanie splním. Ale aj s úrokmi.
••••••••• 🌸Dobre, dobre, viem neskutočne naťahovať kapitoly, čo ma dosť sere XD
