Rozhodli sa počkať. Neboli v stave, kedy by sa dokázali na problém pozrieť s čistou hlavou. Určite zostal u nej a ráno sa vráti živý a zdravý. Tým si ale Gabo nebol ani trochu istý. Odovzdali sa ríši nepokojných snov.
Ráno neboli o nič múdrejší. Hlavu mu išlo roztrhnúť. Tommyho posteľ zostávala naďalej prázdna. Posadali si oproti sebe a rozdumovali. Nič sa nedeje, ide len o nedorozumenie a o chvíľu sa na tom zasmejú. Muselo to tak byť. Odpil si z koly.
„Skúsim mu zavolať," ťuklo mu. Vytiahol mobil a vytočil jeho číslo. Nesľuboval si od toho veľa. Bol problém sa mu dovolať aj za normálnych okolností. Nastavil si hlasný odposluch, aby počuli všetci. Niečo pod vankúšom na Tommyho posteli zavibrovalo a spustila sa zvučka:
Darling, you have to let me know,
Should i stay or should i go,
If you say that you are mine,
I'll be there till the end of time...
Tommy si starú pesničku nastavil ako zvonenie zo srandy. Jeho staršia sestra milovala hudbu 80. rokov a chcel jej ju znechutiť častými telefonátmi. Vždy ju nechal hrať čo najviac to išlo.
Zrušil. Tommy odišiel a mobil nechal tu. Odhrnul vankúš a vylovil ho.
„Ideme za ňou," rozhodol sa.
„Nevieme ako sa volá," podotkol Aďo.
„Viem ako vyzerá. Meno mala také... spomínal ho..." zamyslel sa, „Tuším niečo na N." Bez ťažkostí odomkol kamarátov mobil. Poznal heslo. Mal od nej niekoľko zmeškaných hovorov.
„Nika. To je ono."
„Volaj," súril ho. Urobil tak. Po niekoľkých pípnutiach zdvihla. Gabo ju nenechal ani pozdraviť.
„Je Tommy u teba?" vyhŕkol. Chvíľu bolo ticho.
„N... Nie..." koktal dievčenský hlas na druhej strane, „Č... čo sa deje? Kto volá? Je všetko v..."
„Na ktorej si izbe?" skočil jej do reči.
„Ja... 69. Nerozumiem, vysvetlí mi niekto..."
„Ideme tam," dopovedal a zložil.
Do minúty ku nej vbehli.
„Tommy sa stratil. Bol u teba?" začal. Na posteli sedela nízka blondína. Traja chlapci si sadli oproti.
„Včera mal prísť... Čakala som ho celý čas, ale neprišiel. Čo sa stalo?"
„Nevieme. Ty si tu sama?" všimol si.
„Hej. Kamoška pred výletom ochorela. Prosím vás, čo sa stalo s Tommym?" bola čím ďalej nervóznejšia.
„Včera išiel za tebou. Nevrátil sa ani v noci ani ráno." Sklonila hlavu a podložila si ju palcami zovretích pästí. Chvíľu premýšľala. Potom vstala.
„Čo robíš?" zisťoval.
„Ideme za učiteľmi," rozhodne preniesla svoj zámer.
„Tak počkať. Nevieme kde je. Čo ak to nič nieje a dostaneme ho do..." snažil sa protirečiť, načo mu skočila do reči.
„Presne tak. Nevieme kde je," zvýšila hlas.
„Ideme," zopakovala pre istotu. Vyčítavo pozrel na svojich chlapcov. Tí sa na nového vodcu nesťažovali. Zanadával.
„Nechceme si to ešte pre..." chcel sa spýtať tesne pred učiteľskou izbou.
„Nie," ukončila Nika debatu a zaklopala.
Rozhovor na druhej strane ustal. Niekto vstal, jasne počuli vŕzgajúcu posteľ.
„Čo potrebujete?" Otvoril im Belák, Gabov triedny.
„Môžme dnu?" radšej by si na to mali sadnúť.
„Ale samozrejme! Poďte ďalej," neotáľal.
Učiteľská bola o niečo väčšia ako ostatné. Všetky tri učiteľky tu boli tiež a čakali vysvetlenie ich príchodu. Toto nedopadne dobre, pomyslel si.
„Pozrite," ukázal Belák na stenu napravo od neho, „všimnite si tú zvláštnu škvrnu. Musíte sa poriadne zapozerať." Žiadna tam nebola. Belák použil šikovné odvedenie pozornosti, aby mohol čo najrýchlejšie schovať fľašky na stolíku. Unáhlený nechtiac jednu prevrátil a zmočil koberec. Namiesto neexistujúcej škvrny na stene teraz všetci hľadeli naňho. Nádejný Houdini sa trápne zasmial. Vďaka nemu to teraz všade smrdelo alkoholom. Snažil sa tváriť akoby nič.
„Tak, o čo ide?"
„Nevieme nájsť Tommyho," vyhŕkli všetci štyria takmer naraz. Ľahostajný úškrn razom zmizol. Ostatné učiteľky takisto spozorneli.
„Dobre, hlavne kľud. Musíte premýšľať s chladnou hlavou. Odkedy ste ho nevideli? Kde bol naposledy a prečo sa od vás odpojil?"
„Naposledy sme ho videli my traja," prelomil mlčanie Matej, Gabo sa k vysvetľovaniu nemal.
„Odišiel okolo deviatej a nevrátil sa."
„Odišiel kam?"
„Za mnou," priznala Nika, „Neprišiel. Volala som mu. Nedvíhal."
„Mobil nechal na posteli," dodal Matej.
Belák stíchol. Bolo jasné, že nevie čo robiť.
„Dobre. Prosím... choďte na svoju izbu. O hodinu bude každý v jedálni," konečne prehovoril.
DU LIEST GERADE
Spasiteľ
Horror„Počkaj," prerušil ho Matej, „Čo je doriti toto?" Ukazoval na stopu dvakrát tak veľkú ako bola jeho vlastná. Nebyť predĺžených prstov s obrovskými pazúrmi, možno by trochu pripomínali vlčie. Pôvodca na seba nedal dlho čakať.
