Ráno som sa zobudila a Niall ležal vedľa mňa. Mal cezomňa preloženú jednu nohu a keby som povedala, že to bolo príjemné klamala by som. Snažila som ho odsunúť,a le nešlo to. Ležala som tak asi ešte 10 minút a potom si vzala do ruky mobil. Zapla som foťák a začala som si ho fotiť. Neviem prečo, ale proste som to robila. Potom som išla na twitter a čítala si správy typu 'štetka' ... 'zlatokopka' ... 'Zomri' ... atď. Nikdy som sa o takéto sprývy nezaujímala a nijako ma to netrápilo.
Niall sa konečne prevrátil na druhú stranu postele a tak som to rýchlo využila. Vzala som som mobil do ruky a rýchlo išla do kupeľne. Urobila som rannú hygienu a vrátila som sa do izby. Niall už bol hore a práve som ho pristihla pritom ako sa prezliekal.
"Ehm, prepáč ja" začala som rýchlo hovoriť a zakryla som si oči.
"To nič. Nie je to predsa nič, čo by si ešte nevidela" povedal a zasmial sa. Dala som si dole ruky a našťastie už bol oblečený.
"Máš pravdu ale to bolo dávno" povedala som. A je to pravda. Keď sme mali s Niallom asi tak 7-8 rokov, tak sme sa chodili kúpať ka nám na záhradu do jazera. Väčšinou sme chodili nahí.
"Nie tak dávno aby sme na to zabudli" povedal si pre seba ale ja som to počula. Pousmiala som sa.
"Inak, len tak medzi rečou, pekná riť" povedala som a hneď som to oľutovala. Cítila som ako mi stúpa červeň do líc.
"Ale stále nemám na jednu osobu" povedal.
"NO daj, na koho? Ja poviem kto má lepšiu" povedala som a na to sme sa obidvaja zasmiali.
"Nemá na teba" povedal a rozbehol sa za mnou. Začala som utekať ale keďže som v tom okamihu nevedela kde tak ma chytil. Začal ma štekliť a ja som v sebe neudržala smiech a výkriky. Po asi 5 minútach šteklenia ma prestal. Obidvaja sme ležali na zemi a smiali sa.
"Toto mi chýbalo" povzdychol si.
"Čo máš na mysli?" bola som zvedavá.
"Toto odreagovanie. Niečo čo môžem robiť a nemyslím na tom na všetky problémy. Nehovorím, že rpi chalanoch to nejde, Ide ale mne chýbalo toto, chýbal mi tento pocit, chýbala si mi ty" hovoril a pritom sa mi pozeral hlboko do očí. Nevedela som čo mu mám povedať.
"Pozri Niall aj ty si mi chýbal okej? Ale to že si sa mi neozval skoro 5 rokov? Vieš aká je to dlhá doba? Každučký jeden deň som čakala kedy zavoláš, napíšeš, čo ja viem aj holuba si mohol poslať. To je jedno. Ale mohol si dať aspoň nejaký náznak, že si nezabudol. Kebyže nie si každý deň v novinách tak ani neviem, že nejaký Niall Horan žije. Vieš ako som sa cítila? Myslela som si, že si na mňa zabudol. Po nejakom čase som ti chcela zavolať, ale nechcela som rušiť. Lebo si mal určite veľa práce. Tak ako máš teraz však? Máš dva týždne voľno a nehovor mi, že si ich predtým nemal, lebo to ti ja neuverím. Je mi to ľúto Niall, ale ty si nemal záujem byť môj kamarát vtedy a ja ho nemám teraz." dohovorila som. Plakala som sa a Niall mal k tomu tiež blízko.
"Prosím, nehaj ma to vysvetliť" snažil sa hovoriť normálne ale hla smu preskakoval.
"Čo ti mám nechať vysvetliť?" skríkla som.
"BUĎ UŽ TICHO!! POZERAJ NIKDY SOM NECHCEL ABY TO ZAŠLO TAK ĎALEKO!! NEBOLA TO MOJA CHYBA. MOŽNO TROŠKU ÁNO, ALE JA SOM TO NECHCEL TAKTO. NECHCEL SOM ABY SOM TI UBLÍŽIL A ANI SI NEVIEŠ PREDSTAVIŤ AKÉ BOLO ŤAŽKÉ BYŤ TU A BEZ TEBA!!! CHCEM TO NAPRAVIŤ!! VY SA ZA TÝŽDEŇ VRACIATE! A VIEM, ŽE SA ALE NEMUSÍME ROZLÚČIŤ. NEMUSIME OKEJ? AK TU OSTANEŠ. So mnou..." konečne dokričal a posledné dve slová povedal tak ticho, že som ho ledva počula. Čo bol väčší problém bolo, že jeho slová mi vôbec vničom nepomohli. Ba ešte viac som mala nutkanie objať ho..
Okej takže koneic 10 časti :) VIem , že to trvalo dlho a le teraz je toho veľa. Škola je totálny blázinec a nemám čas na písanie. Ale ako som povedala: v máji sa to zlepší a ja sa budem snažiť časti pridávať každý deň. Ak tento príbeh vôbec do mája vydrží, pretože je strašne málo čitateľov :/ :)
VOTES&COMMENTS♥♥♥
*Laulinka
