Nevedela som, čo mu mám na to povedať. Časť mňa chcela ostať a začať odznova a ta druhá chcešla odísť a zabudnúť.
"Ja neviem" povedala som jednoducho.
"Čo nevieš?" nechápavo sa spýtal.
"Neviem, či mám ostať alebo mám odísť"
"Ja chcem aby si ostala" povedal a pozrel sa mi do očí. Ja som radšej pohľadom uhla niekde za neho.
"Ja neviem" znovu som zopakovala.
"Dobre ja ti poradím. Urob to ako to cítiš tu" povedal, pristúpil ku mne chytil mi moju ruku a položil ju na miesto kde je moje srdce. A potom jednoducho odišiel. Nechápala som, ale neriešila som to. Sadla som si na posteľ a rozmýšľala som. Sama neviem čo cítim. V mojom srdci je veľa pocitov. No jednoznačne prevládla jeden jediný a to je ten, ktorý ma stále drží pri ňom. Láska. Láska ku najlepšiemu kamarátovi. Ešte sa nad tým zamyslím, ale pravdepodobne tu ostanem. Nemám čo stratiť. Ak budem pri ňom už nemám čo stratiť.
O 1 deň:
Ráno som sa zobudila a prvé, čo som urobila bolo, že som zišla dole a najelda sa. Neviem prečo ale bola som veľmi hladná. Keď som sa najedla vyšla som hore. Na chdbe som stretla ocina.
"Ako si sa vyspala?" spýtal sa.
"Výborne a ty?" usmiala som sa.
"Super" úsmev mi opätoval.
"Dobre ja si pôjdem ešte ľahnúť" povedala a už som otvárala dvere na izbe. Musela som byť potichu aby som nezobudila Nialla.
"Vieš Lau, už za dva dni sa vraciame, ten kšeft sa zrušil" povedal. Chcela som mu povedať, že tu chcem ostať ale nevedela som ako.
Niall:
Počul som ako niekto otvoril dvere ale neotočil som sa. Bol som si istý, že je to Lau. Začul som ako jej otec hovorí, že o dva dni odchádzajú a keďže som si istý, že ona chce ísť späť domov, tak ja nebudem za taký krátky čas mať nijakú šancu ju presvedčiť aby ostala.
"Vieš oci ja vlastne neviem, či pôjdem" povedala. Vážne to povedala?
"Ako? Nerozumiem."
"Vieš Nialler mi navrhol aby som tu ostala a ja som tak nad tým rozmýšľala a rozhodla som sa, že by som tu ostala" povedala dosť potichu. A vážne povedala moju prezývku? Tak ma volala iba vtedy, keď odomňa niečo chcela.
"No si už veľká a s Niallom ste kamaráti už od detstva, takže si myslím, že by s tým enmal byť problém" povedal. Áno! Ostáva tu. Najradšej by som skákal, kričal od radosti ale predsa spím. Zrazu sa dvere zabuchli a matrac podomnou sa prehol. Laura sa vopchala ku mne pod perinu a chvíľu bolo ticho keď v tom prehovorila.
"Dávam ti druhú šancu, ale ak ma aj tentokrát opustíš, tak to už nezvládnem" zašepkala. Myslela si, že spím a, že som nič nepočul. No naopak. Počul som všetko. A vedel som, že teraz ju už nepustím. Mňa sa už nezbaví. Nikdy.
Okay, takže znovu po dlhom čase nejaká tá časť. Už sa blíži máj a časti budú bývať častejšie. Inak táto mala výjsť až na konci apríla ale pre vás som ju dala už dnes :)
VOTES&COMMENTS
*Laulinka
