28.časť - Domov

546 46 0
                                    

O dva dni:

Laura:

Za tieto dva dni, čo tu ležím a nič nerobím, ma tu bola pozrieť snáď polka mojej rodiny a kamarátov. Všetci ktorí mohli, prišli. No jedna osoba tu je stále. Ani raz z tejto nemocnice neodišla. Tá osoby je on. Niall. Je tu stále. Stará sa o mňa akoby som umierala. Vlastne keď je tu cítim sa normálne, veď aj sa správame normálne. Ale je tu rozdiel. Niall mi stále hovorí, že ma miluje. A ja mu to vždy poviem naspäť. No inak nie je nič nové. Všetko po starom. A ani nejako neriešime ako to bude keď vyjdeme von. Keď budeme stáť pred očami všetkých tých ľudí. Mám z toho strach. Čo ak ma nebudú mať radi? Veď už teraz ma niektoré nemajú radi ako Niallovu kamarátku. Čo keď ma spoznajú ako Niallovu priateľku? Čo budú robiť potom? A vlastne som ja Niallova priateľka? Ako to vlastne je? Veď ja ani sama neviem. Z premýšľania ma vyrušilo otvorenie dverí na mojej izbe.

"Jahodové alebo vanilkové?" spýtal sa a pozrel sa na svoje ruky. V jednej mal jahodové a v druhej vanilkové latte.

"Vanilkové." povedala som a už som sa preň naťahovala, ale Niall uhol s rukou.

"Si si istá? Nechceš jahodové?" zabŕdal.

"Dobre vieš, že som na jahody alergická, nestrieľaj si zo mňa." zasmiala som sa.

"Robím si srandu. Tu máš." povedal a podal mi moje latte. Odsunul trošku moje perinu a sadol si ku mne. Jednou si držal svoje latte a tú druhú mal položenú na mojom ramene.

"Hovoril som s doktorom." prehovoril do ticha.

"O čom ste sa rozprávali?" spýtala som sa a pozrela som sa na neho.

"O tom, že dnes poobede by si už mohla ísť domov. Dnes už budeš mať iba poslednú rehabilitáciu s nohou a potom môžme hneď odísť. Teda ak budeš ty s tým súhlasiť." povedal a usmial sa. Tak moc som mala rada jeho úsmev.

"Myslím si, že odísť odtiaľto bude tá najlepšia voľba." povedala som a znovu som hlavu položila na jeho rameno.

"A ešte som rozmýšľal nad tým, že by sme sa presťahovali." povedal. Bola som zaskočená.

"Počkaj, akože spoločne?" spýtala som sa.

"Áno, spoločne." povedal a usmial sa. Chystal sa ma pobozkať, no ja som spanikárila a odtiahla som sa. Nijako nereagoval tváril sa, že je mu to jedno, no ja ho poznám a viem, že mu to jedno nebolo.


***


Takže teraz akurát odchádzame z kancelárie doktora. Pobalená som, už len zobrať kufor z mojej izby a môžeme ísť.


***


Po našom príchode domov som si bola vybaliť veci do mojej, teda našej izby. Na posteli ma čakal nejaký balík. Najprv som si myslela, že je to Niallove, no je to fialová krabica a na nej napísané na lístočku 'Laura' . Tak asi je to pre mňa. Otvorila som škatuľu, v ktorej boli krásne elegantné čierne šaty. Tuším tu niekto vie, že rada nosím čiernu. Boli tam dokonca k tomu aj topánky a na spodnej časti krabice bolo napísane "Teším sa na dnešný večer s tebou, Ľúbim ťa." Ja toho Nialla zabijem, čo to chystá?


Okej takže tu máte ďalšiu :) Po dlhšej dobe a ďalšia bude v utorok alebo v stredu , ale pravdepodobnejšie je to v utorok :)))


Votes&Comments

Start Again...Where stories live. Discover now