Laura:
Ráno som sa zobudila s obrovskou bolesťou hlavy. Išla som sa postaviť z postele ale v tom som si uvedomila, že som nahá. Otočila som sa. Zbadala som Nialla ako som mu pravidelne nadvihuje hrudník. Takže ešte stále spí. Pozrela som sa pod perinu. Niall bol tiež nahý. Nie. Pomaly som si premietala, čo sa včera stalo. Boli sme na párty, stretla som Vicky a tuším Christiana, rozprávali sme sa a pili. Potom som išla na WC, tam som sa rozrevala. Prišiiel Niall. Bozkávali sme sa, potom sme išli domov a tu sme sa...
"NIE!" skríkla som. Neuvedomila som si ako to bolo nahlas, až pokým sa Niall vedľa mňa nezobudil.
"Čo húkaš?!? Bolí ma hlava!" povedal dosť nahnevane.
"Čo húkam? Niall! My sme sa spolu vyspali! Chápeš?"skríkla som tak, že až mňa zabolela hlava.
"A čo teraz? Zrúti sa svet?" povedal a znovu sa hodil do perín. A to bola posledná kvapka mojich nervou, otvorila som dvere na kupeľni, dala si župan a odišla som do kuchyne. Nasral ma. Viem, že ho bolí hlava, ale nemusel hneď byť akoby som mu zabila niekoho z rodiny. A navyše, keď som mu povedala, že sme sa spolu vyspali tak bol akoby sa nič nedialo. Akoby sme tvorili nejaký pár. Ale to tak nie je! Sme najlepší kamaráti a ja nechcem aby to bolo nejako inak.
Začala som robiť raňajky. Nevedela som či mám spraviť aj jemu ale aby sa náhodou pán múdry neurazil, tak som spravila aj jemu. Položila som mu to na stôl do jedálne a zakričala som na neho.
"Máš tu raňajky!" skríkla som. Žiadna odpoveď iba dupot a Niall v trenkách. Sadol si za stôl a začal jesť.
"Ďakujem" zašepkal asi po troch minútach.
"V pohode" povedala som dosť odmerane.
"A prepáč" dodal.
"Hej, jasné" hrala som sa, že ma to netrápi. No trápilo, ale to nedám najavo. Teraz je na rade on. Teraz bude nejakú tú chvíľku on ten, ktorý sa bude trápiť.
Odišla som do kuchyne. Vypila som pohár čistej vody a išla hore schodami.
"Ako dlho sa budeš hrať na nedostupnú?!" spýtal sa. Musel trošku zvýšiť hlas aby som ho vôbec počula.
"Do vtedy, do kedy sa mi bude chcieť!" zakričala som mu naspäť. Ešte niečo kričal ale to som ho už nepočula. Zavrela som sa v izbe a ľahla som si na posteľ. V tom som si uvedomila, čo sa včera na tejto posteli udialo. Zoskočila som z postele. Stiahla som plahtu a dala ju do špinavého prádla. V šatníku som bola zobrať ďalšiu a začala som ju dávať na posteľ. Dvere sa otvorila a v nich stále Niall.
"Nemusela si ju meniť. Všetko to išlo do teba" povedal a na tvári sa mu objavil malý úškrn.
"Mohol by si prestať o tom hovoriť? A vôbec prečo si taký kľudný?" konečne som sa ho spýtala otázku, na ktorú som hľadala už od rána odpoveď.
"Pretože sme najlepší kamaráti" povedal.
"Ale najlepší kamaráti spolu nespávajú Niall." povedala som.
"Pozri ja viem, že ťa to pravdepodobne mrzí, ale mňa nie. Možno to bola chyba, nemalo sa to stať. No ja to neľutujem. A ty si mi taktiež včera v noci povedala, že to neľutuješ" hovoril.
"Neľutujem. No nechcem aby sa tým nejako zničilo naše priateľstvo. Nechcem aby sa to opakovalo." povedala som.
"Týmto sa naše priateľstvo nezničí. Povedal som predsa, že znovu si nenechám újsť pomedzi prsty. Budem pokračovať tak ako doteraz. Akurát teraz sme si znovu o niečo bližší." povedal.
"Áno, sme si bližší oveľa viac akoby sme si mali byť" povedala som a usmiala som sa. Niall prišiel ku mne.
"Už to nechaj tak, čo sa stalo to sa stalo. Minulosť už nijako nezmeníš." povedal.
"Máš pravdu." odpovedala som mu.
"Ale inak teraz už keď sa poznáme tak bližšie, tak sa môžeš prezliekať aj predomnou." povedal a jeho úškrn sa zväčšil ešte na väčší úškrn.
"Myslím si, že to nebude možné" povedala som a zasmiala som sa. Niall ma zhodil na posteľ a začal ma štekliť. Župan ktorý som mala sa mi začal pomalz rozväzovať.
"Niall, prestaň! Prosím Nial, o chvíľu sa mi rozviaže celý župan" hovorila som so smiechom. Niall hneď prestal.
"Len preto, že mi znoví mobil" povedal a zdvihol to. Ani som nezačula, že by mu zvonil. Niall dovolal a usmial sa na mňa.
"Kto to bol?" spýtala som sa. Som ja ale zvedavá.
"Ashton." povedal.
"Ten Ashton, čo tu spal?" spýtala som sa.
"Hej, ten, čo tu prespal." povedal a znovu sa začal smiať.
"Čo ti je zase smiešne teraz?" spýtala som sa, pretože niekedy som nechápala na čom sa smeje.
"Si krásna" povedal a jeho pohľad bol ako pohľad 5 ročného dieťaťa, ktoré dostalo niečo čo chcelo.
"Nemal by si mi to hovoriť" povedala som a udrela ho do ramena.
"Hovoril som ti to vždy, a hovoriť to vždy budem, pretože je to pravda a inak Auuu, bolelo to" povedal a obaja sme naraz vybuchlo do obrovských smiechoch. Proste sme sa msiali. Síce sme sa smiali iba tak, ale smiali sme sa spolu. Ako dvaja najlepší kamaráti...
Dobre takže dnes tu máte dalsiu časť. A iked som mala naozaj málo času a za 5 min. odchádzam preča nemám nič pripravené... Proste som to spravila pre vás :D
VOTES&COMMENTS♥
*Laulinka
