Laura:
Ráno som sa zobudila, urobila rannú hygienu, najedla som sa a sadla pred telku. Ani som si nevšimla, či bol Niall hore alebo spal alebo či je vôbec doma. V telke zase nič nedávali a tak som ju vypla. Asi desať minút som sedela a pozerala do blba.
"Medituješ?" spýtal sa ma mne veľmi známy hlas.
"Čo? Nie, nudím sa a preto premýšľam" povedala som.
"O čom" spýtal sa.
"Vlastne ak ti mám pravdu povedať tak ani neviem o čom" povedala som a usmiala som sa nad mojou sprostosťou.
"Okay, mám nápad" povedal.
"Aký??"
"Keď sa tak veľmi nudíš, že tu sedíš a premýšľaš a ani nevieš o čom, tak čo keby sme išli von?" navrhol.
"Kde von?" vyzvedala som. Bola som ako môj otec.
"Ja neviem. Do kaviarne, do parku, do kina" hovoril.
"Okay, beriem všetko. Takže ako najlepší kamaráti? Ako kedysi?" povedala som a usmiala som sa.
"Ako kedysi" zopakoval a tiež sa usmial.
Večer:
Už máme za sebou aj kaviareň aj park a teraz nás čaká kino. Vlastne ani nevieme na čo ideme. Dnešok by som zhodnotila ako výborný deň. Nasmiala som sa a tak ako kedysi som pri ňom zabudla na všetky moje problémy. Prišli sme do kina, bolo tam dosť ľudí.
"Tak na čo tam ideme?" spýtala som sa, kým sme čakali v rade. Niall mi podal leták a obidvaja sme vybuchli do obrovského smiechu. Všetci sa na nás začali pozerať, ale na to sme si už zvykli. Päťdesiat odtieňov. Naozaj? Naozaj idem so svojim najlepším kamarátom na takýto film? Ani neviem čo mám od toho očakávať, ale no nechajme sa prekvapiť.
"Dva lístky poprosím" povedal Niall predavačke, ktorá nám ich hneď dala potom čo sa jej Niall podpísal a odfotil sa s ňou. Ach, ja som zabudla, že som von s NIALLOM HORANOM. To bude zase zajtra článkov. Tieto myšlienky som hneď odohnala z hlavy. Nedám si predsa pokaziť tento krásny deň s takýmm perverzným koncom, Zo začiatku bol film dobrý a potom to začalo.
"Ohh, ohh, achh, baby" šepkal mi Niall do ucha. A toto robil celý film. Ja som sa musela na ňom už iba smiať. Nič iné mi neostávalo. Film bol, dal sa. Celú cestu domov sme sa s Niallom smiali a spomínali na časy keď sme boli malí.
"Vlastne mal by som ťa zoznámiť s chalanmi, viem, že ste sa už videli vtedy na koncerte a tak, ale ja by som to chcel tak oficiálne, akože najlepšia kamarátka chápeš?" hovoril.
"No,, ehm. Myslím, že by to nemal byť žiaden problém." odpovedala som jednoducho. Ani som nevedela ako a už sme boli doma. Doma. Nazývam to tu domovom a ani neviem prečo. Teda viem. Preto lebo je to Niallove. A už od detstva sme si hovorili "Môj domov je aj tvoj domov"
"Me casa es tu casa" povedala nahlas, čo som vôbec nemala v pláne.
"Pamätáš keď sme si to povedali prvýkrát?" spýtal sa.
"Áno, na to sa nedá zabudnúť" povedala som a zahnala som spomienky. Boli to krásne spomienky. Spomienky na ktoré nikdy nezabudnem.
okej, je to nezvyčajné a dnes máte dalsiu časť :))))) A zajtra bude ASI ďalšia. Su prázdniny takže mám viac času :))
VOTES&COMMENTS
*Laulinka
