3.časť - Už to začína

769 62 0
                                    

Deň pred koncertom:

Asi sa čoskoro zbláznim. Je deň pred tým ako ideme na koncert a u nás doma je také šialenstvo, že to neviem ani opísať. Lucy je ako pobláznená. Stále behá za mnou, že čo si má obliecť. Stále si spieva nejaké pesničky, ktoré sú mi povedomé ale neviem ich text a ani názov. Neviem či bol dobrý nápad, že som  s týmto súhlasila.

"Lau, a toto? Môžem si dať toto?" prišla ku mne do izby oblečená v nejakých modrých trblietavých šatách.

"Ak pôjdeš v tomto tak ja s tebou nikde nejdem" povedala som a ďalej som čítala knihu, ktorú som dostala na narodeniny od ocka.

"Ale ja naozaj už neviem, čo si mám obliecť" povedala smutne. Okay, takže teraz nastupuje do akcie slečna Drieft.

"Tak poď, ja ti pomôžem. Niečo už vymyslíme" povedala som a ťahala ju naspäť do jej izby. Otvorila som dvere a nebolala som si istá či vidím dobre.

"Som si na 100% istá, že kedysi tu bola podlaha." povedala som.

"Noo, ups" povedala a začala s ačervenať. Nejako som sa dostala ku skrini a začala som sa tam hrabať.

"Okay, takže aké má byť počasie?" spýtala som sa.

"Má byť zimšie ale nie zase úplna zima." povedala.

"Dobre, takže dáš si tieto čierne obriahnuté jeansy, toto biele tričko a na vrch si môžeš dať nejakú bundu. Buď túto čiernu koženku ale tú rifľovú. To je na tebe. A obuť si môžeš biele converse." povedala som.

"Ale ja nemám converse." povedala.

"Ja ti požičiam tie moje, a ešte si môžeš dať tento náramok a túto retiazku a budeš dokonalá." povedala som a occhádzala z jej izby.

"Lau? Ďakujem. Naozaj." povedala. Pribehla ku mne a objala ma.

"To je maličkosť" povedala som a objatie som jej opätovala. Odišla som z jej izby a išla som do kuchyne s tým, že dole bude ocko. Prišla som a jediné, čo som našla bol lístok nalepený na chladničke. 'Zlato prepáč, ale musel som narýchlo odísť. Vrátim sa o 5 dní. Verím, že s Lucy sa o seba postaráte. Peniaze na zajtrajší deň sú v pracovni  na stole a odvezie vás tam Bobby. Aj oni tam totižto idú. Ľúbim ťa.'  Zvládla by som všetko, to že budeme s Lucy samé, dokonca aj to, že ocko zase odišiel. Ale nezvládnem ísť takú dlhú cestu odtiaľto až do Dublina s Niallovimi rodičmi. Bože daj mi silu aby som zajtrajší deň zvládla.

"Lucy!?!" skríkla som z kuchyne.

"Čo sa deje?" hneď pribehla.

"Teraz ti niečo poviem, pozorne počúvaj a nezačni prosím šalieť. Môj ocko odišiel na 5 dní na služobnú cestu, takže to znamená, že do stredy tu budeme samé. Neboj, zajtra na koncert ideme a odvezú nás tam naši susedia, pretože oni tam tiež idú." povedala som.

"Super, ale prečo by som mala šalieť?" spýtala sa.

"Pretože tí susedia, ktorý nás tam idú zaviezť sú Niallovi rodičia" povedala som a čakala som jej reakciu. Vyzerala akoby práve dostala infarkt. "Lucy? Si v poriadku?" opýtala som sa jej, pretože nevyzerala, že by bola v poriadku.

"Ja, áno, som.. Myslím" povedala a odišla z kuchyne. Dobre, takže toto bolo vážne naozaj divné. Mám čudnú rodinu. Práve som si vzťahovala z chladničky jogurt keď som počula z izby Lucy veľký krik, plač a smiech zároveň. Preboha s kým to tu žijem. Sadla som si na gauč a zapla TV.  Dávali správy a v nich dávali o koncerte 1D. Môj ty bože. Vypla som TV a išla som do mojej izby. Už sa stmievalo a preto som si zasvietila svetlo a zastrela závesy. Zajtra ráno odchádzame už veľmi skoro. 7 už musíme byť pred domom Horanovcov, takže som si začala chystať veci, ktoré budem za najtra potrebovať. Všetku kozmetiku som si už vopred prichystala na poličku pri umývadle aby som to zase ráno nehľadala. A oblečenie som si dala na stoličku. Zajtra pôjdem v čiernym obtiahnutých jeansoch, ku tomu si dám fialové tričko na ramienka s nápisom 'Dreams come true' a navrch si dám pravdepodobne nejakú čiernu koženku a obujem si nejaké tenisky. Náramky budem mať tie čo vždy a retiazku budem mať so znakom PEACE. Snáď všetko dobre dopadne. Už je 9 hodín a ak nechcem zajtra zaspať, čo by som chcela ale Lucy to nemôžem urobiť, tak by som mala ísť spať. Išla som sa ešte umyť, odlíčiť, dala som si pyžamo,  ľahla som si do postele a netrvalo dlho a bola som vo svojej ríši snov...

Dobre ja viem, že som vám síce povedala, že budete mať časť až na konci januára, ale dnes som mala posledný deň voľna a strašne som sa nudila, takže som sa rozhodla vám niečo napísať. Ďalšiu časť budete mať ale naozaj až na konci januára, alebo až začiatkom februára.

LIKES&COMMENTS 3

*Laulinka

Start Again...Donde viven las historias. Descúbrelo ahora