27.časť - Verím ti.

578 49 0
                                    

Laura:

Zobudila som sa na veľkú bolesť hlavy. Keď som otvorila oči, tak som videla len biele steny a Niall sediaci na stoličke v rohu. Spal. Ako dobre. Čo tu vlastne robí? Čo sa stalo? Hlboko som zalovila do mojej mysle a snažila si spomenúť čo sa stalo. Išla som ku Niallovi a tam som.. Tam som ho našla ako sa oblizuje s tou kurvou!! A potom si pamätám už len svetlá auta.

"Lau, konečne si sa zobudila." povedal Niall. Zľakla som sa.

"Prosím choď preč." odohnala som ho.

"Prosím, krič na mňa, udri ma, urob čo chceš. Len... ma prosím... nevyháňaj" hovoril a z jeho hlasu bolo cítiť ako sa mu trasie hlas. Ide plakať?

"Niall, predtým ako som odišla si povedal ako ma miluješ, ako chceš aby som sa vrátila a ja keď si uvedomím, že ťa milujem a chystám sa vrátiť, tak ťa nájdem ako sa tam s ňou oblizuješ a ja ťa nemám od seba odháňať?" hovorila som a to som už mala slzy po celej tvári. A ako som mohla vidieť nebola som sama. Aj Niallovi sa kotúľala slza po jeho lící. Mala som chuť ju zotrieť a pobozkať ho. Bože nad čím to rozmýšľam.

"Vôbec to nie je tak ako si myslíš, ani tak ako to vyzeralo. Áno to čo som ti povedal, keď si odchádzala bola pravda. Nechcel som aby si odišla a aj to, že ťa milujem je pravda!! JE TO TAK!! ÁNO!! Vykričím to aj do celého sveta. Chápeš? Som ochotný urobiť všetko! Pre teba!!! Lebo ťa milujem chápeš? MILUJEM ŤA!" skríkol. Wow. Toto som nečakala. Nevedela som, čo mám povedať.

"Ako to mám všetko chápať?" spýtala som sa. Nechápavo sa na mňa pozrel.

"Ja len že, keď som vás videla, tak si nevyzeral tak, že by ti to vadilo." povedala som a pozrela som na svoje ruky, ktoré mi v tejto chvíli prišli veľmi zaujímavé.

"Vadilo mi to, veľmi. Proste ona nechcela odísť a tak som povedal, že urobím čokoľvek len aby už odišla a ona povedala, že sa mám s ňou vyspať a—" nedokončil.

"Keby že neprídem ty sa s ňou vyspíš?" znechutene som sa na neho pozrela.

"Nie, nenechala si ma dohovoriť. Ja som jej povedal, že to neurobím. Povedala teda, že ju mám pobozkať. Nemal som čo iné robiť Lau. Chcel som aby už konečne odišla z môjho domu. Už som nemohol cítiť tu je vôňu. Po tom čo si odišla som zistila aká je. Každý deň si niekoho vodila a myslela si, že to neviem. No ja som bol každú noc hore a počul som všetko. Nemohol som spávať a tak som si pozeral fotky z nášho detstva. Ale prosím ver mi. Ja som—-"

"Verím ti." zašepkala som.

"Naozaj?" spýtal sa a bol veľmi prekvapený.

"Naozaj." povedala som a usmiala som sa. Na Niallovej tvári sa objavil úsmev a jeho ruky sa ovinuli okolo môjho tela a ja som konečne nadobudla ten pocit bezpečia...


Takže dnes som sa pokúsila takú dlhšiu, ale tiež je písaná na mobile, takže to prosím rešpektujte :)

VOTES&COMMENTS <3


*Laulinka

Start Again...Where stories live. Discover now