Laura:
"Na tie palacinky lekvár alebo nutelu?" kričala som na Nialla, ktorý sa pravdepodobne práve sprchoval.
"Vážne sa ma pýtaš takúto otázku?" zakričal naspäť. Takže som si aj myslela. Nutela. To je proste Niallove. Jemu som spravila 3 s nutelou a mne 2 s lekvárom. Položila som ich na stôl do jedálne a ešte som išla späť do kuchyne pre vodu. Nebolo to ani 30 sekúnd a keď som sa vrátila späť Niall do seba tlačil už jeho druhú palacinku. Musela som sa začať smiať.
"Vôbec si sa nezmenil, stále si taký nenažraný ako si vždy bol" povedala som soz smiechom. Niall niečo zamrmlal, ale kôli jeho plným ústam som ho vôbec nerozumela.
"Čo si to vravel?" rýpla som.
"he to ebude tae lake" zase povedal, no ja som nerozumela.
"Rozmýšľal si už niekedy nad tým, že by si zašiel za logopédom?" znovu som ho rýpla.
"A ty, že by si zašla do skrášľovacieho salónu? Ale nie počkať, nemusíš. Tvojmu ksichtu nepomôže nič." povedal dosť nasrane. Hneď na to sa postavil a odišiel. Bolo počuť už len tresknutie dverí. Kebyže to povie a začne sa smiať, tak viem ako to myslí. Ale on odišiel nahnevaný a tak pravdepodobne povedal, že to tak naozaj myslí. Chcela som si nahovoriť, že si robil srandu no moje 'milé' sebavedomie mi iba napomohlo myslieť si o sebe, že som nejaká škrata. A už keď to povedal Niall, tak to tak asi je. Cítila som ako idem plakať, ale slzy som rýchlo zahnala. Postavila som sa, odpratala som riad do myčky a sadla som si do obývačky. Sedela som a pozerala sa do blba. Skoro som už zaspala a v tom mi zazvonil mobil. V tom som si spomenula, že by som si mala našetriť a kúpiť nový, lebo s touto rachotinou, ktorá je malá ako polka mojej dlane, sa hambím vyjsť na verejnosť.
"Áno?" ozvala som sa.
"Ahoj Laura, to som ja Rose, len ma napadlo, že by dnes ideme do klubu. Nejdete s nami?" spýtala sa a ja som vedela, že chce aby moja odpoveď bola áno.
"Kto 'MY'?" spýtala som sa.
"Ja, Harry, Louis, Liam, Sophia, Perrie a pravdepodobne aj Zayn príde. No a ty a Niall by ste mohli prísť tiež." povedala.
"Dobre, tak ja sa idem spýtať Nialla a tak za polhodinu ti zavolám." povedala som a ani som nečakala na odpoveď a zložila som to. Nevedela som, či je Niall stále nahnevaný ale aj tak som sa rozhodla ísť za ním. Pomaly a potichu som išla hore schodami a zároveň si pozerala fotky na stene. Pár ich tam pribudlo. Už som bola skoro hore, keď som si všimla pár fotiek, ktoré boli oddelené od ostatných. Boli to fotky z detstva a teraz som už na nich bola ja ja. Boli tam fotky z leta, zo zimy, zo všetkých osláv. Boli tam snáď fotky z každej udalosti, čo sme s Niallom spoločne zažili. Bolo to pekné a naozaj ma to veľmi potešilo. Keď som už bola pred dverami počula som zvlyky. Nie, dúfam, že neplače. Poznám Nialla. Možno vyzerá ako chalan, ktorého nič netrápi, ale práve naopak. Trápi ho všetko a je naozaj veľmi citlivý. Zaklopala som na dvere a pomaly som ich otvorila.
"Niall? Si v poriadku?" opatrne som sa spýtala. Nič. Pomaly som prešla ku posteli a sadla si na ňu. Niall sa na mňa pozrel jeho uplakanými očami. Tento pohľad na neho ma ničil. Myslela som si, že ide niečo povedať. No nič nepovedal. Iba sa posadil bližšie ku mne a silno ma objal. Ani som neváhala a objatie som mu rýchlo opätovala. Ako najlepšia kamarátka musím stáť pri ňom. Tak ako kedysi. V celej izby bolo ticho a ozývali sa len Niallove vzlyky.
"Shhhh" snažila som sa ho uľudniť. No nič. Mala som pocit, že je to horšie.
"Ja, už nemôžem Laura. Ubližujem všetkým naokolo." konečne prehovoril. No jeho slovám som absolútne vôbec nechápala.
"Niall, veď ty nikomu neubližuješ" povedala som.
"Ale áno, chalanom nedvíham mobil. Ani neviem prečo. Nemám chuť s nikým hovoriť. Keď som bol smutný kedysi chodil som za Zaynom no on tu nie je. Je kdesi vo Francúzsku. Chalani sa budú hnevať a to nechcem. Keď mi volajú z domu z Írska iba im poviem, že musím pracovať a, že proste nemám čas. A tebe? Povedal som len klamstvá. Pozri, neber vážne vôbec nič čo som ti dnes povedal. Všetko boli klamtvá. Nechcel som byť taký zlý." šepkal.
"Niall, chalani sa hnevať nebudú, ani tvoja rodina. Všetci ťa chápu. Každý má také dni. Ani ja sa nehnevám. A mal si pravdu v tom, čo si povedal."
"Nie. Si pekné dievča Lau. Nemusíš byť vychrtlina aby ťa niekto ľúbil. stačí ak ostaneš takou akou si. Povedal som to v hneve, v strese. Vôbec som to tak nemyslel. A každý chalan, kto prejde okolo teba a ani sa na teba nepozrie ma solu o aké dobré a krásne dievča prišiel." povedal a jemne ma pohladkal po líci. Ikeď je to môj najlepší kamarát, tak tieto slova ma zahriali pri srdci. Ktoré dievča by na tom bolo inak? Iba som sa usmiala. Ešte chvíľu sme takto sedeli a nič sme nehovorili. Iba sme si užívali prítomnosť toho sruhého. V tom so si spomenula na telefonát s Rose.
"Ehm... Inak Niall dnes mi volala Rose, že idú do klubu a pýtala sa, že či nepôjdeme aj my." povedala som.
"Neviem, nejako sa mi nechce ísť" povedal.
"Viem ani mne, ale pozri budú tam chalani. Dnes sa opijeme a na všetky problémy zabudneme. Bde to proste len náš večer." povedala som. Naozaj som nechcela ísť, teda nieže by som nechcela ale sa mi nechcelo ale myslím si, že je dobré sa ísť na chvíľu odreagovať. Trošku sa odviazať.
"No dobre, ale len preto aby si chalani nemysleli, že som enjaký suchár." povedal a usmial sa. Úsmev som mu opätovala. Postavila som sa a bez slova som odišla do kúpeľne. Osprchovala som sa a umyla som si hlavu. Iba v uteráku zabalená som išla späť do izby. Otvorila som skriňu a vyťahovala som si veci. Cítila som Niallov pohľad na mne, no neriešila som to. Bolo to normálne. Teda aspoň pre mňa. Keď som bola znova v kúpeľni, tak som si všetky 'šminky' dala na umývadlo. Umyla som si zuby, nakrémovala som sa a začala som sa maľovať. Namaľovala som sa, tak ako vždy. Akúrát som mala trošku tmavšie tiene ako obyčajne. Vlasy som si vyžehlila a obliekla som si krátke obtiahnuté tmavo modré šaty a na to som si dala koženú budnu. Nejakú bižutériu a mohla som ísť. Otvorila som dvere a videla už stáť Nialla pripraveného. Pozrel sa na mňa a celú si ma premeral. Nebolo to moc príjemné.
"Dračica?" spýtal sa.
"Bad boy?" odpovedala som mu otázkou.
"Ideme?" spýtal sa znovu.
"Ideme" jednoducho som odpovedala. Obaja sme sa zasmiali a vyrazili...
Okej, takže dnes časť vôbec nemala byť. Ale moja kamarátka mi pomohla aby som sa k tomu dokopala, takže vďaka nej máte vlastne túto časť. Myslím si, že je sdosť dlhá,a le nie som s ňou moc spokojná. Rada by som vedela aj váš názor, takže napíšte do komentu a nezabudnite na vote! ☺
*Laulinka
