Laura:
Ráno bolo veľmi rýchle. Ocino, Lucy a aj Niallovi rodičia boli na odchode späť do Írska.
"Nezabudni mi zavolať, keď pristanete" hovorila som ockovi.
"Nezabudnem" povedal a usmial sa.
"Lucy? Hneváš sa na mňa?" spýtala som s ajej, pretože ako sa to dozvedela, tak sa so mnoumoc nebavila.
"Nie ja sa nehnevám, akurát budeš mi chýbať. Veď tam skoro nikoho nepoznám. Poznala som iba teba." povedala.
"Tak ja zavolám Beth alebo Vicky nech ťa zoznámia s mojimi kamarátmi ok?"
"Okay" povedala, usmiala sa a objala ma.
"Dobre decká, majte sa a dávajte na seba pozor." povedala Maura a sadla do auta. Postavila som sa vedľa Nialla a oprela som sa o jeho rameno. Už som len mohla vidieť ako odchádzajú a mne vtedy došlo, že som tu s ním naozaj ostala.
"Halóó?" drgol do mňa Niall.
"Šibe ti? Skoro som spadla. Čo chceš?" hovorila som a snažila som sa pri tom nesmiať.
"Rovnaká ako kedysi" povedal a začal sa smiať. "Ja len ti oznamujem, že asi za hodinu prídu chalani aj s ich priateľkami." povedal.
"Čože? To mi hovoríš teraz? Pozri ako vyzerám!" kričala som. Samozrejme, že som to myslela zo srandy. A on to vedel. Niekto by sa ma snažil ukľudniť alebo by sa mi ospravedlňoval ale on nie. On ma pozná.
"myslím, že by si si mohla dať na seba aj 5 kilo make-upu aj tak by ti to nepomohlo" povedal a vybuchol do obrovského smiechu.
"Len sa smej Horan, len sa smej. Uvidíme, čo budeš robiť keď ti upražím tvoje vajcia a ty ich budeš mať zajtra na raňajky" povedala som a znovu som zadržovala môj smeich.
"To by si neurobila" povedal.
"Myslíš?"
"Dobre urobila, ale aj tak sa nevzdám. Neurážal som ťa dosť dlhý čas. Chýbalo mi to. A teraz keď som začal nemienim s tým prestať" povedal a usmial sa. Ešte pár minút sme sa tam urážali, až kým sme nezistili, že sme pred dverami a ľudia, čo chodili okolo sa na nás čudne pozerali. Aj keď to by nám nevadilo, ale bola už dosť zima a tak sme išli dnu. Išla som sa osprchovať a trošku upraviť. Za 20 minút mali prísť chalani aj ich prateľkami. Bola som nervózna z tohoto stretnutia. Zrazu som počula zvonček.
"Už sú tu" zakričal Niall a tak som s avybrala dole schodmi. Keď som zišla dole bolo tam dosť ľudí. Preboha.
"Takže chalani, toto je Laura - moja najlepšia kamarátka. Lau toto je Zayn, Liam, Louis a Harry - moja najlepší kamaráti a ich priateľky Rose - vy sa poznáte. Sophia - Liamova priateľka. Perrie - Zaynova snúbenica a Ele--." predstavoval mi ich no to psoledné nedopovedal.
"Ehm, Louis kde je Eleanor?" spýtal sa Niall. Liam mu iba úkazal nejaký znak aby nehovoril nič na túto tému. Ale prečo? To je jedno.
"Tak poďme si sadnúť nie?" povedal taký tmavší, tuším Zayn. Usadili sme sa teda v obývačke a nastalo ticho. Trápne ticho.
"Takže, Laura, prečo si tu ostala?" spýtal sa Harry. Len som sa pozrela na Nialla a on pochopil, že nechcem odpovedať.
"No ona, viete, ja som ju požiadal" povedal Niall.
"Aha" povedal Harry a znovu nastalo to trápne ticho. Toto je naozaj veľmi divné.
"Viete ja som vlastne sem prišiel aby som vám niečo oznámil" povedal Zayn. Všetci sme upriamili svoj pohľad na neho. "Ja viete, teda poznáte ma, ja, neviem... Viete je to ťažké" hovoril no nikto mu nechápal.
"Zayn, o čo ide?" spýtal sa Liam.
"Odchádzam zo skupiny." povedal a sklonil hlavu. Čakala som všetko ale nie toto. Dokonca aj mne to bolo ľúto a to som nebolo nijaká veľaká fanúšička. Videla som tváre chalanov a chcelo s ami plakať. A nebola som jediná. Všetci boli na tom rovnako.
"Chalani, naozaj mňa to mrzí, ale ja už nevládzem. Chcem žiť nromálny život. a--" hovoril, keď v tom ho Niall zastavil.
"Nie Zayn, my ťa chápeme" povedal jednoducho.
"Ja myslím, že pôjdeme" povedal Liam. Išiel s ním aj Harry s Rose a Zayn s Perrie tiež.
"Niall, len am tak napadlo. Mohol by som tu prespať?" spýtal sa.
"Určite" povedal niall a bolo vidno, že sa tomu potešil. A to veľmi.
Okej už tretí deň za sebou!!!
VOTES&COMMENTS ♥
*Laulinka
