Preboha! ,,Sakra ľudia, kde je Matt?" ,,Možno išiel na toaletu."- povedala s pokojom v hlase Kay. ,,Asi máš pravdu. Napíšem mu správu, že ho čakáme pri batožine. Aj tak je to divné, pretože by nám povedal že niekam ide." ,,Ježiši Nash. Nemá päť rokov aby nám musel oznamovať každý svoj krok!" oponovala mi už Lara. ,,Tým by som si nebol až taký istý zlato..." Lara len prekrútila očami a ja som zatiaľ napísal Mattovi správu že ho čakáme v hale pri vyzdvihnutí batožiny.
* o 15 minút neskôr*
,,Čakáme tu už štvrť hodinu! Kde je toľko?!" začal znepokojene hovoriť Taylor. ,,Hayes? Čo robil Matthew keď sme začali pristávať?" napadlo ma. Možno nám to nejako pomôže. Dúfam... ,,Noooo. Keď letuška začala hovoriť nech sa pripútame, tak Matt vyžieral oriešky a niečo mi furt dookola rozprával. Ako sme začali pristávať, nejako stíchol a... Do riti!" ,,Hayes? Čo sa stalo?" zľakol som sa keď nedopovedal vetu a namiesto toho povedal nadávku. ,,On asi zaspal..." povedal môj brat a ja som myslel že namieste vyskočím z kože! Bol som aj naštvaný, chcelo sa mi smiať, plakať aj kričať ale v tej chvíli treba zachovať chladnú hlavu... Ale vidím že to aj ostatných zaskočilo tak ako aj mňa. ,,Dobre. Urobíme to takto" začal som rozdávať príkazy- ,,Lara a ja pôjdeme zistiť kde má lietadlo najbližšie pristátie, Shawn, Stell, Kayla a Taylor, budete mu písať, volať a neviem čo ešte pokiaľ vám nezdvihne a keď sa vám ozve, povedzte mu nech vystúpi na najbližšom medzipristátí, ktoré pôjdem s Larou zistiť, Cameron, Hayes, Carter a Aaron, vy zoberte kufre a choďte s nimi na chatu. Keď budeme vedieť viac, zavoláme vám. Jackovia, vy zabezpečte aby sa nikto nedozvedel o tomto malom fiasku a potom choďte s chalanmi na chatu. A Shawn, keď sa dovoláte Mattovi, povedzte mu nech si na letisku kúpi letenku naspäť do Coloráda a hlavne, nech nepanikári!" skončil som svoj dlhý monológ a každý sa rozbehol svojim smerom. S Larou sme išli na informácie kde nám povedali, že ďalšia zastávka je Topeka, Kansas. Potom sme sa vrátili k ostatným aby sme im povedali miesto kde by mal Matthew vystúpiť. ,,Ahojte. Tak ako? Dvíha?" spýtala sa hneď Lara. ,,Zatiaľ nie. Každý sme mu volali aspoň trikrát!" ,,Nevadí. Za nejakú hodinu by mal vystúpiť v Topeke. Musíme skúšať kým ho nezobudíme..." povzdychol som si z neúspechu.
-Mattov pohľad-
Zobudil som sa na pesničku Lovers on the sun od Davida Guettu, ktorú mám ako zvonenie na mobile. Niekto mi volal. Pozrel som sa na displej a videl že mi volá Taylor. Načo by mi volal keď sme v tom istom lietadle. Zdvihol som to s očakávaním že je to nejaký prank call. ,,Konečne si to zdvihol!" ,,Taylor, načo mi preboha voláš keď mi to môžeš aj povedať?" ,,No to je ten problém že ja ti to totižto povedať nemôžem keďže si na ceste do Kansasu..." ,,Si robíš prdel? Kde ste?" začal som mierne panikáriť pretože Tay mal vážny tón hlasu a nikde nebolo počuť chichotanie. Potom mi to došlo... Pozrel som sa okolo seba a nikde som našich nevidel. Teraz som už veľmi začal panikáriť. ,,Matt... Kľud... Všetko bude fajn len ma pozorne počúvaj." Zjavne už zistil že niesom v pohode. Chovám sa ako päť ročný. Tak ale každý by sa bál kebyže ostane v lietadle sám a nikto mu nepovie že už vystupujeme. Paniku teraz vystriedal hnev. Hrozne som naštvaný že ma nik nezobudil, aby som vystúpil. Ale to že si na mňa spomenuli keď lietadlo znova vzlietlo mi už nijak nepomôže. Uvidím čo vypadne z Taylora. ,,Ako ste ma tu mohli nechať?! Nikto sa neuráčil ma zobudiť. Nikto!" už som kričal do mobilu. ,,Matt, práve ti ideme pomôcť tak láskavo na mňa nekrič!" ,,Prepáč. Počúvam..." ,,To som rád. Vystúpiš v Topeke v Kansase. Je to ďalšie medzipristátie lietadla. Po vystúpení si v hlavnej hale kúpiš letenku na 15:00pm naspäť do Denveru. Počkáme ťa pri vyzdvihnutí batožiny. Zvládneš to?" dopovedal Taylor. Upokojilo ma to. Viem čo mám robiť, viem že ma tam budú čakať, zvládnem to. Snáď... ,,Ehm. Jasné. Čo ma nepoznáš?" zasmial som sa. ,,Fajn. Čakáme ťa a prosím ťa... Nenastúp na zlé lietadlo." ,,Taylor!" ,,Dobre...´haha´čau." ,,Ahojte."
* o 10 minút neskôr *
,,Vážení cestujúci, prosím zapnite si bezpečnostné pásy, za chvíľu pristávame. Ďakujem"
Počul som letuškin hlas a pripútal som sa. Lietadlo začalo pomaly klesať až napokon pristálo. Vystúpil som z lietadla a pozrel sa na hodinky. Super, je 14:30pm. Mám ešte pol hodinu kým znova nastúpim do plechového vtáka (wtf? :´D :´D divne to znie :´D). V hale som si kúpil letenku a sadol som si do nejakej kaviarne na poschodí. Z toho stresu mi vyhladlo a tak som si objednal Zacher tortu a k tomu latté. Za chvíľu vyhlásili môj let a ja som sa znova ocitol v lietadle. Ku mne si prisadla staršia pani, mohla mať okolo 80 rokov. To bude zábava. Rozhodol som sa že natočím Vine. Zobral som mobil, zdvihol ho nad hlavu a hlasno zakričal: I´m sexy and I know it! Niekoľko ľudí sa na mňa otočilo, boli to prevažne tí, ktorí nemali slúchatká. Niektorí sa na mne smiali, iní mi začali nadávali čo tu ziapem. Pani čo sedela vedľa mňa na mňa mrkla a usmiala sa. Potom mi už bolo trápne tak som išiel na wecko zavolať Tylorovi že už sedím v lietadle do Denveru.Letuška začala hovoriť svoju obvyklú vetu: ,,Vážení cestujúci, prosím zapnite si... s bla, bla, bla. Toto som už počul tisíckrát. Vrátil som sa na svoje miesto a modlil sa aby sme už boli na zemi. Po pristáti som ´preletel´ do hlavnej hali k batožine a všetok stres a strach zo mňa opadol keď som zbadal Nasha, Laru, Kay, Taya, Stell a Shawna ako sa ku mne rozbehli. ,,Toto nám už v živote nerob! Vieš ako sme sa o teba báli?" povedala mi Stella keď sa mi hodila okolo krku. A vy ma nabudúce zobuďte! Aj ja vás rád vidím." Po dĺĺĺĺhom vítaní sme sa konečne vybrali na chatu. Ale ako sme vyšli pred letisko, bol tu ďalší problém. Tento deň je prekliaty!
Ahojte lásky. <3 Veľmi sa ospravedlňujem že dlho nebola časť. Nebol čas, veď to poznáte. Napadla ma jedna vec, že by som mohla popri tomto príbehu robiť ešte Imagines s 1D a The Vamps. Súhlasíte? Vyjadrite to vote-om alebo komentom :) :* vďaka. bolo by to medzi tieto časti, také vynahradenie dlhého čakania medzi časťami. :) ;) prajem ešte pekný deň. <3 Emm. ďakujem za každý reads. kvôli vám to robím. ste božský!!! <3 :) :*
YOU ARE READING
Thanks for memories
FanfictionAhoj, moje meno je Stella Marshall ale všetci ma prezývajú Stell. Mám 16 a žijem v Californii s mojimi rodičmi a mojou o tri roky mladšou sestrou Lilly. Vďaka mojej sestre sa rodičia necítia sami keď, bývam s mojimi najlepšími kamarátmi. Nejak extra...