Nedostupný

.4.

Ráno sa samozrejme ospravedlňuje,že sa nechal uniesť.Že už sa to viac nebude opakovať a mizne v kúpeľni.Už mu nato nič nehovorím a odchádzam do obývačky za chrapápajúcim Nikom.

"Suň sa pakôň."

"Uuuum nech mě."

"Tak sa posuň."

"Ne." Zapiští a ešte viac sa zamoce do deky z ktorej mu trčia celé nohy.

"Ako chceš."  Hádžem sa na jeho brucho a ten sa skrúti do klbka ako škrečok.

"Vřdyť se pobliju vole mývale."Konečne sa posúva a chápadlom ma stiahne k sebe ako plyšového maca.

"Tak co jak se spalo s Jakubem?"

"Len sa spalo ako vždy."

"Já jsem ti říkal,že sis vybrala špatně."

Na zadku ma niečo tlačí.Jeho ruka skĺza pod tričko a smerujem k mojim prsiam tam ho však zastavím.Roky ma skúša a provokuje.Nikdy sme spolu však nič nemali.

"Jeb nato a hlavne na mňa nedýchaj lebo budem zase opitá."

"Jenom skoumám nerozrušuj se."

"Tak skúmaj inde."

"Tady?"

Jeho ruka prešla jemne medzi moje nohy.

"Ty si magor Dominik."

"Líbilo by se ti to.Máš husí kúži."

"Radšej spravím raňajky."

Zdvihám sa z gauča a otváram chladničku.

"Múžes si dát k snídani mě." Vykríkne do vetra.

"Ty jšeš kokot." Reaguje prichádzajúci Jakub.

"Moc hezky mluvíš na svýho nejlepšího životního kamaráda."

"Jenom pravdu."

"Tak to dík zmrde."

"Môžete sa aspoň pól hodinu nehádať by dvaja?"

"Ale my se nehádáme." Povedia dvojhlasne.

Po raňajkách odišli a ja som upratala byt a volala s Júlkou z domova.Boli sme najlepšie kamošky,stále spolu.Teraz žije v Rakúsku a má pólročného syna Nathana.Videla som ho však len cez videohovor situácia neumožňuje cestovať.Už ma to pekne sere pravidelne sme sa navštevovali.Iné kamarátky nemám.Teda okrem Adély a prípadnej frajerky niektorého z chalanov.Jednu dobu som sa kamarátila aj s Jakubovou bývalou tá už je však minulosťou.

Pred zákazom vychádzania obúvam tenisky a idem na krátku prechádzku.Samozrejme masku nechávam doma a po chvíli ma riešia policajti.Obišla som bez pokuty a radšej sa vraciam späť domov.

Po sprche ležím v prázdnej posteli s bylinkovým čajom a čítam knihu potom zaspávam.

Už sa venujem pondelkovým pracovným povinnostiam.Odbieham s veľkým Jakubom pre raňajky a späť za počítač.Vonku vykúka slnko a svieti mi cez žalúzie priamo do očí paráda.
Dnes je krásne.Po práci volám Tomáša na prechádzku do lesa ale nečakane sa mu nechce.Píšem Jakubovi ten súhlasil a vyzdvihol ma pred budovou.Po 15 tich minútach parkuje na úzkej cestičke popri lese a vystupujeme.

"Dnes je naozaj nádherne nechcela som trčať v byte."

"To jo škoda,že se nedá nic pořádnyho dělat."