Po raňajkách očakávam Dominikov príchod.
Pred triedením skrine zbehneme ešte na nákup.Samozréjme,že mešká ale Jakubovi to vždy vyčíta.Každopádne dočkala som sa.Prechádzame regálmi a Nik do košíka hádže ohavné polotovary,collu a ďalšie nezdravé veci.Padla aj nejaká tá fotka s fanúšikmi no a nakoniec sa dostávame k banánom.Taká nedeľná pohodička.
Zrazu kúsok od seba zbadám známu osobu.Má masku a na čele veľkú čerstvú jazvu no tie oči.Tie oči ho prezradili.Je to on.Marek zo zoznamky.Naše pohľady sa stretli a ja prepadám panike.
Inštiktívne sa lepím na Nika a ťahám ho preč.Klepem sa ako vianočný rezeň a zťažka lapám po dychu."Domi Domi Domi to je on."
"Co?Kdo?"
"Ten z tej zoznamky."
"Ten skurvenej buzerant?Fakt?"
"Podme preč.Chcem ísť preč.Rýchlo preč."
"Dobře jdeme.Hlavně klid jo?Jsi v bezpečí."
Drží ma za ruku a rýchlim krokom smerujeme k pokladni.Našťastie sme hneď na rade.
Dominik hádže obsah košíka na pás a za pár minút opúšťame obchod.Je mi zle.Točí sa mi hlava,mám spotené ruky a srdce mi bije ako šialené."Ja asi odpadnem." Dedukujem po nasadnutí do auta.
"Klid.Všechno je dobrý."
Moje oči zaplavili slzy a panika ma drží ďalej.
"Podívej se mi do očí.Teď se z hluboka nadechni a velmi pomalu vydechuj.Super a teď znovu a znovu."
Počúvam jeho inštrukcie a v kľude dýcham.Po chvíli strach opadá.Dominik ma objíma a potom štartuje auto.
"Mývale jsi v pohodě?"
Pýta sa pritom ako vyhadzuje obsah skrine na postel.Ja pozerám do blba.Stále pred sebou vidím tie jeho oči.
"Strašne ma to vystrašilo.Čo ak ho budem stále stretávať?Alebo ho stretnem sama v noci po tme?"
"Neboj se.Ten už ti nic neudělá.To nikdo z nás nedopustí.A když budeš mít chuť v noci pobíhat městem pujdu stebou já nebo Jakub."
"Prečo sa to muselo stať."
"Možná by se to nestalo kdybychom tehdy spolu víš co.Ale ty jsi přece nemohla tušit,že narazíš na takovýho kokota.Tohle se nedělá prostě ne.Nejradši bych ho zabil."
"Taky se k holkám nechovám nejlíp ale něco takovýho bych nikdy neudělal.Fakt mě sere,že se ti tohle stalo."
Neviem čo mu nato povedať radšej fotím vyradené tričká a mikiny.Človek by neveril koľko handier má pakôň v skrini.Miliarda vecí už to nemá kde dávať ale nechce sa vzdať ničoho.
"Tak napríklad táto bunda je pekne tragická.Musel by si niekomu zaplatiť aby ju nosil."
"Co prosim?Je skvělá."
"Čo je na nej skvelé?Daj ju preč spravíš si tým službu."
"Jsi divná.Ale dobrě stejně potřebuju místo na další."
"Wuhuuu môžeš ju dať do múzea príšerností."
"Jo hned vedle tvoji fotky vole."
"Zmrd."
Takže na bazár pribudne okolo 30 kúskov z Nikovho šatníka.Všetko som nafotila,už to len dám na net.
Neskôr sedíme s chalanmi pri filme a vyžierame tie hnusy čo sme nakúpili.
Večer ma Dominik zaviezol späť k Jakubovi.Čaká ma prvá noc osamote.Trochu sa obávam nočných desov ale videohovor s Jakubom ma ukľudnil.Zaliezam do jeho perín a túlim jeho voňavý vankúš.Po chvíli zaspávam.
YOU ARE READING
Nedostupný
FanfictionMoja zvrátená hlava si nedokázala pomôcť a tak je tu ďalší príbeh.