Ubehlo pár týždňov.Fyzicky som úplne v poriadku no s psychikou ďalej bojujem.
V noci zle spím a ževraj kričím zo sna.
Stále som u Jakuba,domov chodím minimálne nemám tam dobrý pocit.
Chalani na mňa pozerajú inak a vkuse sa ma dokola vypytujú či som v poriadku.Tak trochu mi ich prehnaný záujem vadí.Je to otravné navyše mi tým stále ten incident pripomínajú.
Viem,že to myslia dobre.Čo sa týka mňa a Jakuba naozaj mi dáva čas.Nič neskúša,nič odomňa nevyžaduje.
Ja však už čakať nechcem.Myslím,že by mi toto zblíženie s Jakubom pomohlo vytesnať tam ten zážitok z hlavy.Rozhodla som sa,že dnes bude ten deň.Z kanclu idem rovno k Jakubovi on je ešte v štúdiu.Leziem do sprchy dôkladne si oholím nohy a všetko ostatné a potom si oblečiem pekné prádlo a jeho veľké tričko.Asi po hodine prichádza Jakub.Dal mi pusu a odišiel do sprchy.
Trička sa zbavujem a čakám ho v posteli.Po chvíli vošiel do spálne s bielym uterákom omotaným okolo pása.Je tak strašne sexy.
"Ahooj co ty tady takhle?" Pýta sa prekvapene.
"Čakám ťa."
"Joooo?"
"Chcem sa mazliť."
"Fakt jooo?."
"Uhm poď sem."
Hneď je pri mne.Bozkáva ma a jemne prechádza rukou po mojom bruchu.To ma vzrušuje a šteklí zároveň.Musím sa zasmiať.
"Jseš si jistá?"
"Som."
"Kdyby něco prostě řekni a já přestanu jo?"
Kývnem hlavou na súhlas.Bozkáva ma ďalej,rozopína mi podprsenku,hádže ju preč a venuje sa mojim prsiam.Ja mu rozvezujem uterák,už je vzrušený.Keď sa ho dotknem vzdychne.
"Jsi nádherná."
Povie potom ako mi stiahne nohavičky.Jemne mi prejde po stehne a ďalej sa venuje mojim perám.Bozkáva mi krk a potom pomaly jazykom prejde až medzi moje nohy.Ticho vzdychám páči sa mi to.Užívam si ho a on si zjavne užíva to,že si ho užívam.Potom sa znovu vracia k môjmu krku všetko je super no v momente kedy domňa chce vniknúť prepadám panike.
"Počkaj počkaj počkaj."
"Co se děje?Bolí tě něco?"
"Nie ale neviem ja proste."
"Dobře to je v pořádku.Nemusíme."
"Prepáč."
"Neomlouvej se."
"Dáš mi pusu?"
Ľahol si vedľa mňa a líba ma ďalej.Nechcem to nechať v tomto bode.Presúvam sa teda nižšie a beriem ho do úst,nahlas vzdychne.
"Nemusíš to dělat."
Ale ja chcem preto pokračujem ďalej.Jeho vzdychy sa prehlbujú a prehlbujú až nakoniec vyvrcholí do mojich úst.
Pohotovostne sa načiahnem po poháry s vodou načo sa zasmeje.Neskôr už ležíme v obývačke a v telke ide nejaká blbosť.
"Je všechno v pořádku?"
"Ale hej len proste neviem čo sa stalo."
"Řekl jsem ti přece,že nemusíme spěchat."
"Však áno ale fakt som ťa chcela."
"Ten začátek se ti ale líbil."
"Uhm veľmi."
"Škoda,že jsem tě nedodělal."
"Oooobrovská škoda."
"Třeba bych to mohl napravit jestli chceš."
"Akože reparát?"
"Jen si řekni."
Jen si řekni no dobre teda tak ja si řeknu.Večer hrá Jakub ešte playko a ja volám s Júlkou.Tá o tom incidente nevie a ani jej to nepoviem.
Aspoň niekto namňa nehádže ľútostivé pohľady.Aj keď ona by ma pochopila najlepšie.Sama si niečim podobným prešla."A ty čo sa mi stále ozývaš z Jakubovej obývačky?Nedajbože ten naničhodník dostal rozum a ste spolu?"
"Já tě slyším Júlie."
Nakúkne Jakub do záberu a všetci sa smejeme.
"Aaaaale zdravím Kubo takže čo je to pravda?"
"Je to pravda.Konečně mě osvítilo."
"No bolo načase ty pako."
"Hele ty si tady nevyskakuj přes telefon a radši už přijedte na víkend."
"Hneď ako sa situácia ukľudni letíme zavami."
"Len aby malý už nechodil do školy dovtedy."
Dedukujem keď vidím momentálne vyhliadky corona situácie.
"Ani nestraš.Majte sa dobre ľúbte sa.To prízvukujem hlavne tomu s ananásom na hlave.Idem uložiť malého ahojte."
"Čau Julko."
"Pozdravuj doma a daj Nathankovi pusu ahoj."
Hovor ukončujem a pozerám ako sa Kubo hrá.
"Júlka mi chýba doriti."
"Vím snad už tohle divadílko rychle skončí.Pak přijede nebo pujdeme my tam."
"Jo."
"Jdeme spát?"
"Poďme."
Prehadzujem sa zo strany na stranu a nie a nie zaspať.Jakub si ešte vypisuje s Dominikom.
"Zítra bude překvápko."
"Aké?"
"Překvapení spočíva v tom,že nevíš co to je a pak zústaneš překvapená víš?"
"Ale veď tak mi to povedz."
"Bože.Zítra pujdeme s Tomášem a Dominikem na ranč.Jezdit na koni."
"Však sa vás tie kone zľaknú,splašia sa a újdu."
"Jasně jasně.Ty tvoje scenáre múžeš nám dělat dramaturga."
"Typický šéf len by mi kopil a kopil robotu."
"Ach jo.Musíme spát,ráno jedeme."
"Jakub?"
"No?"
"A čo ten reparát?"
"Chcéééš?"
"Uhm."
"Tak nato si jěšte minutku najdu."
Hneď sa namňa vrhol.Celú ma vybozkával no a potom prešiel až dole.Moje vzdychy sa ozývali bytom.
Prišla som k záveru,že veci okolo sexu mi problém nerobia.Sex samostný je však zatiaľ môj strašiak.
YOU ARE READING
Nedostupný
FanfictionMoja zvrátená hlava si nedokázala pomôcť a tak je tu ďalší príbeh.