Nedostupný

.6.

Je rozhodený snáď viac ako ja.Stále nervózne pobehuje po izbe a dokola sa ma pýta čo premňa môže urobiť.Nepotrebujem nič len jeho prítomnosť.

"Ideme spať?"

"Mám zústat stebou v pokoji.Nebo chceš bejt sama?"

"Zostaň somnou prosím."

"Tak jo."

Zo skrine vyberá svoje suché veci.Má tu všetko často zostal na noc len tak.Prvý krát v živote ho vidím úplne nahého on si asi ani neuvedomil čo robí a že ho vidím.Normálne by som sa išla zblázniť,teraz však žiadne sexuálne myšlienky nemám a asi ani dlho mať nebudem.V suchom tričku a boxerkách sa ukladá vedľa mňa.Leží sleduje ma a jeho oči sú stále plné sĺz.Pozerá na moje ruky,ktoré sa sfarbujú do fialova.Asi sa ma chce dotknúť ale nenabral odvahu.Utieram mu slzy a ukladám sa na jeho hruď.Cítim sa bezpečne naozaj bezpečne.Jemne mi hľadí vlasy a ja únavou a bolesťou zaspávam.

V noci sa strhnem s krikom zo sna a rozhliadam sa okolo seba.

"V pořádku jsem tady stebou neboj se."

"Jakub prečo sa mi to muselo stať?"

"Klid už jsi v bezpečí."

"Bolo to strašné stále sa mi to v hlave prehráva dokola a dokola."

"Už bude jenom dobře jo?Jsem stebou."

"Čo ak sa niekedy vráti?"

"Ten už se určitě vracet nebude o to sme se už postarali.Zítra pujdeme ke mě jestli chceš."

"Dobre."

"Teď spinkej.Miluju tě,hrozně moc tě miluju."

"Aj ja teba."

Noc bola naozaj strašná každú chvíľu som sa budila celá spotená.Jakub mi nosil suché pyžamo a lieky proti bolesti.

Ráno sa cítim ešte horšie.Všetko ma strašne bolí.Jakub vedľa mňa neleží.Opatrne vstanem a prejdem do kúpeľne.Moje ruky sú celé fialové no a aj malá potreby je ohavne bolestivá.
Opláchnem si tvár,pod očami mám kruhy a oči opuchnuté a červené.Umyjem si zuby,prečesem vlasy a idem do obývačky.

Tam sedí Jakub spolu s veľkým Jakubom a potichu sa rozprávajú.

"Ahojte."

"Ahoj Jessy.Pojď sem múžu tě obejmout?Přinesl jsem ti tulipány,ty máš ráda."

Objímám veľkého Jakuba a za kvety poďakujem.On ich uloží do vázy s vodou.

"Přišel jsem jenom na skok.Jdu pomáhat Adéle s Tomášem.Drž se jo?Odpočívej.Všichni tě máme hodně rádi holka.Jakube voláme si čaute."

Pozdravím a Jakub Jakuba následne odprevadí k dverám.

"Jak ti je?Udělám snídani co si dáš?"

"Nemám chuť jesť."

"Musíš něco sníst anebo ti udělám smootie."

"Asi nemám ovocie neviem."

"Hm tak ti udělám smootie u mě jo?Jestli teda nechceš zustat tady."

"Radšej by som bola teraz u teba."

"Tak jo sbalíme co potřebuješ a mužem jet."

Do vaku hádžem základné hygienické potreby,kefku mám u Jakuba.Mám tam aj nejaké oblečenie a gumičky na vlasy.Veľa vecí preto trepať nemusím.Prezliekam sa do legín a velkej milion plus mikiny.Na oči okuliare no a aby so nezabudla beriem aj tulipány tie by tu samé neprežili.Celú cestu trpím pri každej jame a hrbole ešte,že to nieje tak ďaleko.Hodinu leziem po schodoch až do podkrovného bytu.

Jakub má ako vždy dokonalo upratané.Môj vak zanáša do spálne a ja sa ukladám na gauč.Po chvíli mi nesie smootie,poďakujem a zelený obsah pohára vypijem.

"Dúfam,že ťa tu nebudem otravovať."

"Přestaň ty neotravuješ nikdy a vubec o tom se nebudeme bavit.Teď ti chci být na blízku."

"A čo práca?"

"Všechno v pořádku vřdyť Jakub im pomúže.Zústaneš doma tak dlouho jak budeš potřebovat a to myslím jako u mě doma."

"Je mi z toho celého zle.Mala som ťa počúvať a tu apku dávno vymazať."

"Kdyby nejsem kokot tak žádnou apku nepotřebuješ.Tohle si nikdy neodpustím."

"Ale prestaň koľko krát ti mám povedať,že zato vôbec nemôžeš.Som rada,že ťa mám."

Pustil nejakú komédiu a leží vedľa mňa na gauči.Po chvíli však zaspal zrejme bol celú noc hore.Je tak rozkošný dokázala by som ho pozorovať celý život.

Keď sme sa spoznali mal prvé čerstvé tetovanie na tvári.Teraz je pokreslený úplne celý.Jemne prstom obťahujem nápisy na jeho líci.Presne si pamätám kedy a kde ktoré tetovanie vzniklo.
Spomínam si ako ho zato všetci odsudzovali
smiali sa mu a nadávali.On sa na nich len s nadhľadom usmieval.Dobre to by bolo z mojej nostalgickej chvíľky asi všetko.Oči zatváram aj ja potrebujem si oddýchnuť.