Nedostupný

.13.

Dážď vystriedalo slnko no môj úsmev zase slzy.Všetko bolo až moc krásne nato aby to naozaj bola pravda.

Leto sme si užili aj keď teda v izolácii ale v rámci možnosti naplno.Začala ma však trápiť častá nevoľnosť a nechutenstvo.Okrem iného sme nemohli prehliadnuť moje brucho,ktoré sa postupne zväčšovalo.Skúšala som zmeniť stravu a aj tehotenský test,no bol negatívny.

Na Jakubové naliehanie som si predsalen spravila termín u gynekológa.Všetci s napätím očakávali,že pricupitám s fotkou z ultrazvuku a Jakub bude další otec v bande.Tá predstava ma trochu desila ale na druhej strane som sa tešila.

S fotkou z ultrazvuku som nakoniec aj odchádzala no nie s fotkou dieťaťa ale s neznámym nálezom.Nasledoval dlhý kolotoč rôznych kliník,vyšetrení a lekárov.Rôzne krvné testy,markery a tak podobne.Nad Kubovými obavami som vždy len mávla rukou.

"Nebude to nič vážne len nejaká cysta."

Po nekonečných týždňoch sme dostali najhoršiu možnú odpoveď.
Môj nález bol pomerne veľký zhubný neoperovateľný nádor v poslednom štádiu.
Náš krásny život a rúžové vyhliadky do budúcnosti sa rozplynuli.Namiesto toho nás ovládol permanentný strach.Strach z nevedomosti a strach zo smrti.Liečba má štatisticky skoro nulový vysledok a ja som nechcela svoj čas premárniť niekde medzi štyrmi bielymi stenami.

Z Jakuba sa stala nešťastná panda so zdrveným výrazom v očiach.Tie jeho iskry zatienila bezmocnosť a akási temnota.Venoval mi všetok svoj čas.Tie lepšie dni sme trávili vonku alebo s chalanmi v štúdiu.No a tie horšie pri seriáloch a filmoch.

Každý deň mi opakoval ako ma veľmi miluje.
Až na měsíc a spátky.
Ból môj najlepší priateľ,milenec,partner,môj vesmír.Zjavil sa aby mi ukázal všetko to dobré čo svet ponúka.

Z hora vidím Jakuba v rokoch s vráskami navyše ako v žiarivej košeli fajčí jointa a počúva dobrú hudbu.Z hora všěchno vypadá líp.