5.časť

67 9 1
                                    

Zobudila som sa na slnečné svetlo, ktoré presvitalo do mojej izby. Dnes bude tiež príjemne. Posadila som sa na posteli a na stolíku vedľa postele som zbadala tacku s raňajkami. Hmm, neviem čím som si zaslúžila také pestré raňajky do postele. Ale nesťažujem si. Na tacke bol pohár s pomarančovým džúsom , nakrájaný melón na štvorčeky a k tomu v miske zmiešané ovocie , ako hrozno , mandarinky a kiwi. Tento deň sa začína veľmi dobre. Pousmiala som sa.

Akonáhle som dojedla tak som aj s tackou , v pyžame, zišla dolu do kuchyne. Uvidela som v obývačke sedieť mamu a pri nej sedel Ashton. Viem , že sme sa dohodli , že príde ale tak skoro?

"Dobré ráno , mami ďakujem za raňajky, ahoj Ashton , čo ty tu tak skoro?" položila som tacku na drez a sadla si k nim na kreslo.
"No mladá dáma je už skoro obed , pol dvanástej už je a mne za raňajky neďakuj , to Asthon tu prišiel s taškou, v ktorej skrýval ovocie pre teba," povedala mi s úsmevom a ja som sa zarazila. Ashton mi spravil raňajky? Je to od neho milé, asi si to chce vyžehliť za to ,že zaspal a neprišiel na tú párty. Ihneď som zahnala svoje myšlienky,pretože to je smiešne. Nemám byť prečo naštvatá,predsa keď zaspal tak za to nemôže.
"Ooo ,tak potom ďakujem Ashton, " usmiala som sa naňho , " ako dlho si už tu?"
"No ja Vás nechám , " usmiala sa na nás mama a odišla hore do izby za otcom.

"No prišiel som asi o desiatej , vedel som , že budeš ešte spať a tak som to využil a urobil ti raňajky. No a chcel som sa ti ešte raz ospravedlniť za ten včerajšok. Zaspal som a potom sa mi už nechcelo ísť. Ale dnes by som ti to mohol vynahradiť , " usmial sa.
"Hmm ," tvárila som sa , že premýšľam či mám nejaký program v sobotu na obed. Zistila som , že nie. Sama nad sebou som sa zasmiala, " myslím , že by si si to mohol odčiniť , takže áno , pôjdeme niekam . Aj tak sme už nikde takto spolu neboli."
" Uff, tak to som rád , no to je pravda , tak dnes je tvoj šťastný deň. Užiješ si sobotu s najsympatickejším , najlepším chalanom pod slnkom, " zasmial sa hrdo. Potom som si uvedomila , že som stále v pyžame.
"Tak dobre , oblečiem sa a mame poviem , že sa naobedujem v meste."
Bez toho , aby mi stihol niečo povedať , som už utekala hore po schodoch svojej izby , aby som sa obliekla a namaľovala. Vošla som do izby a otvorila šatník. Vytiahla som si kraťasy s vysokým pásom a dlhšie biele tielko. Obliekla som si to a rýchlo som sa namaľovala , len slabý korektor , špirálu a trochu lesku. Vzala som si kabelku cez rameno a dala do nej kľúče . Ešte som hľadala mobil , nikdy ho neviem nájsť. Keď som ho konečne našla pod hordou vankúšov tak som si všimla , že mi prišla sms. Bola od Majkla.
"Dobré ránko, princeznička , čo dnes plánuješ? Mohli by sme ísť spolu na obed , čo povieš?"
Úsmev mi pohrával na tvári. No potom som si spomenula , že už idem s Ashtonom . Musela som Majkla zrušiť. A tak som mu napísala.
" Už niečo mám, prepáč :( čo tak si dať večeru?"
Napísala som mu a mobil hodila do kabelky. Na mamu som rýchlo zakričala nech ma nečaká ani na obed , ani na večeru , že prídem až večer dakedy.

S Asthonom sme sa prechádzali popri pláži. Smerovali sme do známej Sushi reštaurácie. Milujem Sushi.

Sadli sme si k stolu pre dvoch a objednali sme si.

"Tak čo , ako bolo včera na tej párty?"opýtal sa ma Ashton a pozrel namňa.
Ja som sa ihneď začala usmievať ako nepríčetná.
"Bolo skvelo..naozaj perfektne. Hudba , atmosféra , drinky , tancovanie , proste všetko. Je naozaj veľká škoda , že si neprišiel," povedala som mu to a v mysli sa mi pohrávali myšlienky na včerajší večer.
"Hmm , tak to je dobre potom ,"usmieval sa , " a čo Majkl?" pozrel sa namňa už vážnejšie , zrejme ho to naozaj zaujímalo.
"Noo , Majkl nič , čo s ním?" zaklamala som...ani neviem prečo.
"Len tak , chcel som vedieť či ti už vyznal lásku alebo tak , " zasmial sa. No mne to smiešne vôbec neprišlo, a keď si to všimol , tak sa prestal smiať tiež. "Myslel som , že to vieš a vidíš , ako sa na teba pozerá už od začiatku školského roka. Ale očividne si si to nevšimla."
Prekvapilo ma to. Prekvapilo ma to dosť. Akože som si to po celý ten čas nevšimla? Som až taká zaslepená? Pripadá mi to trošku smiešne , pretože ja som tá , ktorá je zaľúbená až po uši ...a doňho. Ako som si to nemohla všimnúť? Alebo , žeby Ashton len srandoval? Ach ak sa snažil ma dostať do zmätku , tak gratulujem , úloha splnená.
"Nechápem , odkiaľ to máš? Predsa nie si s ním skoro vôbec. Možno na angličtine sedíte spolu , ale ja s vami na angličtine nie som. Nemal si si kedy všimnúť či namňa pozerá. " Stála som si za svojím. No nebola som si už tak istá tým ,čo som povedala.
Možno Ashton má pravdu a namňa sa konečne usmialo šťastie.
"Tak cez prestávky , na obede a aj na dejepise a matematike na teba zazerá. Nechápem , ako si si to nemohla všimnúť. Vždy oči na tebe nechal. No ty si si to nevšimla. Tak teraz to už vieš."

Doniesli nám jedlo a ja som už Ashtonovi neodpovedala. Obaja sme začali jesť a boli po celý čas ticho.

- Z pohľadu Ashtona -
Som to ja ale magor. Naozaj. Načo som jej to všetko vykecal? Nie , žeby som jej povedal čo k nej cítim ja , ale radšej som jej nakecal všetko o Majklovi. Teraz budem mať ešte menšiu šancu ,nato aby som jej to povedal. Menšiu šancu , nato byť s ňou.

- Z pohľadu Lindy-
Zaplatili sme a odišli. Tento obed "stál naozaj za to" . Mala som ísť radšej s Majklom. Ale zase by som sa nedozvedela všetko o ňom. Musím z toho brať aj pozitíva. Idem s ním na večeru a môžem sa dozvedieť pravdu.

Vyšli sme z reštaurácie a pomaly šli domov.

"Prepáč , ak som povedal niečo zle ," ozval sa zrazu.
"Nie , všetko je v pohode..len ma to trochu zaskočilo, prečo si mi to všetko povedal až teraz?"
"Myslel som si , že to vieš , tak som ti nič nehovoril , ale teraz keď sme sa už o takto rozprávali , povedal som ti to."

Iba som kývla hlavou a pozrela na Ashtona ,boli sme už pri mojom dome. Pred dverami ma čakalo prekvapenie.

Ahojtee:)
Viem ,že pridávam túto časť dosť neskoro,ale nevedela som ako pokračovať a mala som toho veľa. Viem ,že aa v tejto časti toho moc nestalo ale budem sa snažiť to robiť zaujímavejšie Mám vás radaa^^
{{Votes a comenty potešia}}
Som veľmi rada aj za toľko zhliadnutí a , že sa vám môj príbeh páči.

With love,
Lucka

Never forget who you areWhere stories live. Discover now