Never forget who you are

6.časť

Prekvapilo ma to. Majkl stál pred dverami a zdalo sa , že už ide zvoniť , no otočil sa a zbadal ma. Usmial sa. Úsmev som mu opätovala a nachvíľku som zabudla , že je pri mne Asthon.

"Tak ja pôjdem , uži si to " objal ma na rozlúčku a odišiel.
Ešte som mu zakývala a pribehla som k Majklovi.

"Ahoj, čo tu robíš takto skoro?" usmiala som sa.
" Hmm , myslel som , že ťa prekvapím " naklonil sa ku mne a už by ma pobozkal no ja som sa uhla. UHLA SOM SA. Bože ja , nechápem samu seba.
"No tak , môžeme ísť alebo ešte chceš niečo z domu?" zahovoril to.
Ja som zahanbene odpovedala:
" Nie nie , poďme hneď " usmiala som sa , chytila ho za ruku a išli sme.

Len sme sa tak prechádzali. Musela som už niečo povedať. To ticho už nezvládnem.

"Počula som , že prídu nejakí výmenní študenti"
" Hej niečo som o tom počul , bude to zaujímavé " pozeral sa pred seba.
"Nejdeme k mólu?" opýtala som sa ho so psími očami.
" Jasné , poďme " dal mi pusu na líce.

-Z pohľadu Ashtona-
Sedím už pri okne asi hodinu a pol. Už ma to nebaví, vkuse rozmýšľať o tom istom. Asi naplánujem atentát na toho Majkla. Neznášam ho. Podľa mňa Lindy iba využíva. Som zbabelec.
"ach" poviem si pre seba. Nadávam naňho len preto , lebo ja som ten čo sa neodvážil Lindy povedať ako veľmi ju milujem. Mal som jej to povedať , kým som mohol. Teraz už je neskoro.

-Z pohľadu Lindy-

Prišli sme k mólu a sadli sme si , nohy sme si zmáčali v krásnom priezračnom mori. Pozerali sme sa ako slnko dopadá na hladinu oceána a ako vytvára nádherne lesklé perličky. Mali sme prepletené prsty a hompáľali sme nohami.

"Je to krásne " ozvem sa.
"Áno , " usmeje sa , "Lindy , si úžasné dievča a ja neviem prečo som si ťa nevšimol skôr , aj keď je pravda ,že posledný mesiac myslím len na teba."
Trošku mi zaskočilo a začala som sa dusiť ako pripečená. Bola som červená ako paprika . Pobuchal mi po chrbte a už mi bolo lepšie.
"Prepáč , " ospravedlnila som sa , ako tupáá , lebo som sa začala dusiť , z niečoho čo som chcela počuť už dva roky. Neviem či mu to povedať. Ale ak nebudem úprimná , nemá to zmysel.
"No , ja na teba myslím....povedzme , že 2 roky. A ani raz si si ma nevšimol. Až tento semester. Prečo? Stále mi to vrtá hlavou. "
"Dva roky?" vyšpulí oči a zdá sa , že on bude teraz ten , čo sa skoro udusí, no nie. "To je dosť dlhá doba. Som imbecil , že som si to nevšimol skôr. Och, naozaj , je mi ľúto , že si sa trápila kvôli mne. " sklopí zrak.
"No nedá sa povedať trápila, ale dajme tomu. Zabávajme sa , neriešme tu toto " navrhnem a usmejem sa . Prikývne hlavou a ja sa postavím na mólo a drgnem ho do vody.

"Ty potvora!" zakričí a zasmeje sa. Ja sa iba smejem a pozerám naňho ako je celý mokrý. "Ta voda je pekne studená ," urobí akože sa trasie , " aspoň mi pomôž von , nie?" usmeje sa namňa milo. Prevrátim očami a natiahnem ruku , aby som mu pomohla, no on ma automaticky za ňu zatiahne a ja poletím za ním do vody.
"Si nenormálny" zasmejem sa.
"Až po tebe" usmeje sa a pripláve ku mne. Vznášame sa vo vode a pozeráme na seba. Pomaly sa priblíži a ja ho konečne nechám , aby ma pobozkal. Jeho pery sú sladko ochutené oceánom a sú veľmi jemné. Je to úžasné. Neopísateľné slovami. Usmievame sa na seba . Odtiahnem sa ako prvá , pretože už mi je nepríjemne v mokrých veciach a tak vyleziem z vody a on zamnou.

"Mali by sme sa ísť prezliecť , takto nás nepustia nikam do reštaurácie ,"zasmeje sa .
"Áno , tiež si myslím " zasmejem sa tiež.
"Taak , odprevadím ťa domov , prezlečieš sa , medzitým zbehnem domov aj ja , nebývam ďaleko predsa , prezlečiem sa a prídem znovu po teba. Dobre?"
"To znie fajn" usmejem sa.

Došli sme k môjmu domu a rozlúčili sme sa na tých pár minút. Vybehla som do izby , tak aby si nikto nič nevšimol a prezliekla som sa. Dala som si kraťasy a pásikavé tričko bez ramienok. Ozdobila som si krk náhrdelníkom so srdiečkom a znovu naniesla maskaru , pretože tamtá sa mi úplne rozmazala. Trošku som si dala voňavku. A Majkl je očividne dosť rýchly , keďže už asi zvoní. Kto iný ,by to bol. Zbehnem dole , vezmem si inú kabelku , tá druhá bola premočená úplneee všade. Otvorila som a Majkl to očividne nebol.

"Čo tu robíš?" opýtala som sa.
"Lindy , chcem ti niečo povedať , už dosť dlho ti to chcem povedať , myslím , že teraz ti to už povedať musím " povie mi Ashton.
No zrazu sa za ním objaví Majkl a mne sa rozžiaria oči.
"Prepáč Ash , povieš mi to neskôr "usmejem sa naňho a dám mu pusu na líce. Prejdem okolo neho , zatvorím dvere a idem ruka v ruke s Majklom do reštaurácie. Pravdupovediac poriadne som vyhladla. Sushi nie veľmi nasýti.

Dojdeme do reštaurácie a sadneme si k stolu pre dvoch. Objednám si lososa s hranolkami a zeleninou a Majkl si objedná nejaký steak.

"Tak čo princezná , už si úplne suchá?" usmeje sa.
"Jasné , čo nevidíš?" zasmejem sa.
"Oslepol som tvojou krásou" žmurkne.
"Ale nepreháňaj" čapnem ho po ruke a usmejem sa .
Nakloní sa ponad celý stôl len aby ma mohol pobozkať . Trošku mu pomôžem a tiež sa nakloním. Naše pery splynú dokopy. Táto chvíľka pominie , keď nám čašník donesie jedlo.

Odprevadil ma až k dverám. Opierala som sa o dvere a on sa namňa sladučko pozeral. Keby ste ho videli. Och tie jeho nádherné vlasy, s ktorými by som sa hrala celý deň , sú blonďavé a malé pramienky mu padajú na oči. Prejdem mu rukou po vlasocha napravím , tých pár neposlušných pramienkov. Objíme ma okolo pása a pobozká ma. Dlho a vášnivo. Jazyk mu zablúdi a tak sa pridám aj ja. Ruky mu dám okolo krku a len si to užívam.
"Už budem musieť ísť dnu" poviem sklamane stále prilepená na ňom.
"Ešte chvíľku , " prosíkal ma.
"Tak fajn " chvíľku sme sa objímali ale potom som už naozaj musela ísť dnu.
"Vidíme sa zajtra " povie mi a dá mi letmý bozk na rozlúčku.
Usmejem sa a prikývnem. Už teraz som sa nemohla dočkať ďalšej spoločnej chvíle. Otočí sa a odíde. Otvorím dvere a vojdem dnu. Usmievam sa ako debil po celý čas čo dojdem do izby. Musím sa ísť osprchovať, po dnešnom výlete vo vode som sa nestihla osprchovať . Rýchlo som sa vyzliekla a vcupitala do sprchy.

Zabalená v uteráku a s turbánom na hlave , ktorý som si spravila z uteráku , si sadnem na posteľ a zapnem si notebook. Práve som si spomenula na Ashtona , že mi chcel niečo povedať , no ja som ho odbila. Och som ja tupá , buchnem si po čele , ale rozhodnem sa to vyriešiť až zajtra , lebo teraz už nevládzem. Dám si pyžamo a ľahnem si. Zhasnem si lampičku a v tej chvíli si ju aj zapnem lebo prisahám bohu , že som počula ako mi niekto hodil kamienok do okna. Keďže mám izbu vprednej časti , tak keď sa pozriem z okna mám výhľad na parkovisko a vchodové dvere. Otvorím okno a vykuknem von.

Ahojte!:33
Viem , že znovu neskoro som ju pridala aleeee už sa budem snažiť pridávať každý alebo každý druhý deň.
>>Čo myslíte , kto bude pod oknom?<<
{{Votes a comenty potešia}}
Ďakujem za zhliadnutiaa<333
Milujem vás

With love,
Lucka