The shadow of your smile

5.

Sedela som v kresle popíjala lahodnú kávu a chlap ktorého som poznala sotva 2 dni mi varil večeru. Jedlo voňalo úžasne. Vôňa sa rozplývala domom. Ani som si nestihla všimnúť a stôl už bol krásne pripravení. Na stole bol krásny smaragdovo zelení obrus. Príbori boli krásne strieborne, leskle že som sa v nich mohla vidieť. Sada tanierov bola príjemne biela a po okrajoch mala strieborne ornamenty. Pri tanieroch boli pekne položené krištálové poháre a poháre na víno. Celé to spolu ladilo a hralo krásny, veľmi vážny, až prísny dojem. Denis nebol nikde. Počula som ako ide schodami dole. Prišiel ku mne. Bol prezlečený. Mal na sebe úzke čierne nohavice a bielu košeľu. Voňal tak dokonale "Denis ak mi dáš chvíľu tak sa dám dokopy aj ja teda " Denis sa zasmial "nemusíš pre boha. Ja som sa len trochu zašpinil tak som sa bol prezliecť" usmiala som sa. Bol neodolatelný "daj mi sekundu" vybehla som von do auta. Stále nosím v kufri nejaké šaty pre istotu. Rýchlo som si vzala šaty, sadla do auta, prezliekla sa, trochu upravila, navonala som sa a vošla som zas do domu " woow. Čo si robila. Kde si stihla ísť ? " Denis tam stál prekvapený a ja som sa smiala z toho čo mi povedal "vieš Denis, ja som totiž čarodejnica" - "tomu verim Lara lebo si ma uplne celeho očarila. Akoby som bol začarovaný" Denis mi naznačil aby som si sadla. Zasunul za mnou stoličku a doniesol nam večeru. Vyzeralo to úžasne a dobre to aj voňalo, vzala som si vidličku do ruky "dobrú chuť Denis" "dobrú chuť Lara" len čo som prehltla prvé sústo som pocítila neuveritelne vynikajúcu chuť " daš si víno alebo nejaku inu vodu Lara ?" usmiala som sa na Denisa " čo mi k tomu radíš ?" - "neradím ti nič. Dáme si spolu víno" zasmiala som sa "tak teda dobre" bolo mi s nim tak príjemne. Dojedli sme jedlo. Riad bol už v umývačke, a my sme už len tak sedeli na gauči a popíjali sme len tak víno, smiali sme sa spolu na príhodách z dectva "Lara milujem ťa, si úžasná žena, som veľmi rád že ťa mám možnosť spoznať a byť s tebou" bol tak úžasný a ja som si ho nemohla pripustiť k telu nemohla som ho sklamať od prvej chvíle len čo som ho videla bola to láska na prvý pohľad. Vedela som že on je ten človek na ktorého tak dlho čakám, no môj otec sa ma rozhodol vydať, presne teraz ! Sedela som tu oproti tomuto chlapovi, ktorí nič netušil, ktorí by ma chcel mať ale nebude môcť, ktorému ani nemôžem povedať pravdu, práve v túto chvilu sa mi chce umrieť, horšie to už hádam asi ani nemôže byť "Denis, aj, ja, ďakujem že som ťa mohla spoznať" Denis sa pozrel na svoj telefón, niekto mu volal "prosím ? .... čo ale ja nie som doma.... sak neklamem ti ....(hlasný smiech) no dobre poď dnu... (hlasný smiech) daj už dole more" udivene som sa pozrela na Denisa "kto to je ?" ani ma nestihol počuť už otváral dvere, dnu vošli Marcus, Ema, Kika, Nikola. Všetci sa na mňa pozerali s údivom, jedina Kristína sa rozbehla smerom ku mne chytila ma za ruku a ťahala smerom preč od všetkých "zbláznila si sa Lara, čo tu robíš nemala si byť doma aj denis?Lara daj mu pokoj veď ho utrápiš budu s toho problémy porozprávaj sa s nim nemôžete predsa spolu byť " drgla som do Kiki "daj mi pokoj Kika o čo ti ide nebodaj ho chceš ty ?" - "Lara nechcem ho, ak by som ho chcela, tak by som ti to bez hanby povedala, ja sa len bojím, že budú problémy, veď ťa chcú vydať" Denis sa na nás pozeral "Už ohovarate čo" buchol Marcovi do ramena a obaja sa začali hlasno smiať, Ema s Nikolou sa na nás pozerali a celý čas nám ukazovali že, no čo, ja som sa otočila od Kiki a podišla som smerom k Denisovy a Marcovy "takže vy dvaja takto hej, mohol som si myslieť, nejako ste sa ráno na seba veľmi usmievali" Denis sa na mňa usmial a povedal "pre boha Marco veď je to kus ženy a ja také predsa rád" tak po tomto teraz naozaj neviem neviem kto koho šali. Kika podišla nervozna ku mne, sadla si k Denisovy na sedačku a zahlasila "ešte ju dobre nepoznáš aby si nebol sklamany z nej" prepaľovala som Kiku pohľadom. Chcela som ju zabiť. Denis sa na ňu iba usmial a dodal "mam dojem, že ty ju síce poznáš, no nerozumieš jej" zasmial sa, postavil sa a šiel po poháre od vína. Marco ukazoval Kike prečo sa tak správa, aj Ema nechápala, a ani Nikola. Zrazu som videla ako Kika v zlomku sekundy vybuchla "bože Marco. Všetci sa tu tvarite aký ste radi ze Lara je tu s Denisom. Lenže Lara sa bude vydávať !  jej otec ju ide vydávať ! ak zisti ze si začala s ním zniči ho, a ju, to ešte viac zniči" Kika vrieskala ako nepríčetná Marcus sa začal dusiť a Denisovy popadali poháre z ruky, netrápilo ma že Marcus sa dusi, ani to že nikto ničomu nechápe a poskakuju tu ako blazni. Trapilo ma že prave takto to musel Denis počuť. Že tam teraz tak stál a sklenene kusky od poharov ležali pri jeho nohach. Ja som nevedela zo seba dostať ani slovo. Presne takto ako tie sklenene kúsky, sa roztrúsila moja duša pri jeho nohach. V jeho dome. Už ju nikto nepozbiera. Už ju naspäť nezlepím. Ostane tam pochovaná pri jeho nohách. Iba on ju môže zlepiť späť. Tak ako ju zlepil na začiatku. Ale to sa nesmie báť. Nesmie sa báť porezať sa tak silno a boľavo. Bude musieť dať do toho veľa námahy a veľa sa snažiť. Bude musieť vystáť celou svojou silou miesto kde sa moja duša rozpadla. Bude musieť dlho tam stáť vystáť dieru v tom mieste. Viem že v mojom srdci bude miesto vždy preňho. Toľko bolesti vo mne a v jeho očiach ked sa na mňa díva. Bolí to. Ach bože. Daj mi silu a odpusť mi že som prišla ako správny človek v nesprávnu chvíľu. V mojom srdci ma zabolelo. Denis tam iba tak stál a nezmohol sa na nič "Prepáčte mi. Fakt sorry. Radšej pôjdem preč" rozutekala som sa. Vzala som si topánky. Otvorila bránu spínačom na dome. Sadla do auta. Naštartovala a odišla.Zastavila som sa doma rýchlo po veci. Išla som čo najďalej. Natankovala som na benzínke a pokračovala. Išla som. Išla som a išla. Až som došla k mojej tete. Je to jediný človek, s ktorým nehovori nikto z rodiny. Vzdali sa jej keď mala 18 pretože ušla lebo bola tehotná, a bohužiaľ chlap s ktorým to dieťa čakala sa ich vzdal. Vyšla som z auta vošla do zahrady k tete a zaklopala som jej na dvere. Akonahle mi otvorila bola prekvapena, no veľmi rada ma videla. Som jediný človek s ktorým sa baví, no a ešte tu je stará mama "Lara poď dnu čo sa deje" - "ušla som" -"pre boha Lara poď rychlo dnu, zavolam starke že si tu keby ťa hľadali, nech sa nebojí, niečo si už vymysli" - "teta ďakujem ti" vošla som dnu a hneď ma zvítal jej malý vnúčik Sebastianko "Paľo je v práci ? aj Dominika ? " - "ano Lara, kedy si ušla pre boha. Cesta sem trvá 5 hodín. Dáš si kavu ?" - "dám si kávu. No vieš. Ušla som z niekadiaľ. Bolo cca asi tak 2 hodín ráno,rýchlo som šla domov, potichu som si vzala veci, to bolo cca okolo 3 hodín, no a plus benzínka, tankovala som, jedno z druhým, keď som sa sem pustila bolo okolo pol 5 ,plus zapchy, no a som tu ako vidíš" teta mi podala kávu a sadla si ku mne môj telefón neustále zvonil od Kiki a Denisa a Marcusa neustále mi chodili sms od Denisa ("Kde si?" ,"zdvihni mi pre boha " ," Lara už viem kde si idem tam", "nechala si zapnutu polohu Kika ťa našla už som na ceste") "teta je ista možnosť, že sem dojde jeden chlapec, nezľaknite sa, ja sa potrebujem vyspať ak môžem" teta sa na mňa usmiala a ukázala mi hosťovskú, ja som sa šla prezliecť a šla som spať s pocitom že sa teraz naozaj celý môj svet zrútil. Napísala som Kike sms nech sa postará o prácu, vypla som si telefon, povedala si dobru noc aj keď bol už deň a išla spať.