The shadow of your smile

6.

Zobudila som sa na hlasný krik a smiech. Prešuchala som si oči, opravila vlasy a pozrela sa do zrkadla. Mala som na sebe voľné tepláky a tričko, dala som si podprsenku obula ponožky a vyšla smerom do obývačky. Ostala som stáť na prahu a nechápala som, akonáhle má Paľo zbadal podišiel ku mne "ahoj Lara tak rád ťa vidím" usmiala som sa naňho a objala ho, v sedačke sedela teta a Paľova manželka Dominika ktorá má tiež prišla objať. V kresle, chrbtom mne, sedel niekto, zdvihol sa z kresla, bol to Denis, Paľo ma začal ťahať smerom k ním nech si sadnem "ahoj " odpovedala som Denisovy a ten mi iba potichu odpovedal "ahoj" sadla som si k Dominike a ta sa na mňa usmiala "Dáš si kávičku Lara alebo ti dám niečo fajne, papať, hneď to idem pripraviť " usmiala som sa iba na Dominiku a odpovedala "Domi sprav mi iba kávu nič viac" - "chceš nesku abo turka" začala sa smiať Dominika "sprav mi nesku " zasmiala som sa aj ja, to dievča mi vždy vyčarí úsmev. Pozrela som sa na Denisa "prečo si prišiel ?" skočil mi do reči Paľo "Lara neviem čo sa stalo,ale je to dobrý chlapec, poznám ho už dlho, kedysi chodil s Dominikinou sesternicou keď sme ešte len spolu chodili" pozrela som sa na Paľa a nechapala som o čo ide "prišiel som kvôli tebe Lara, nič sa pre boha nestalo, nemôžu ťa predsa vydať za niekoho koho nechceš či?!" teta sa začala smiať "ale môžu ak sa nevydá odvrhnu ju, zničia ju, Denis potom čo som počula teda, od teba, mi stačí dosť na to, aby som vedela čo môj brat plánuje a nezastavíme ho nikto ver mi" Denis sa postavil a začal chodiť od okraju okna v izbe po okraj okna v izbe začal sa tam prechádzať a rozmyšlal "ale to nie je predsa normalne je to dospelá žena pre boha, kde žiju za opicami" - "utiecť nemôže veď ak ujde ujo a starý otec ju zabijú a zabijú aj teba" ozval sa Paľo s tým najblbším nápadom, prečo by som pre boha utekala až tak zle to nie je, možno ten chlapec nebude až tak zli no "jooj Paľo s teba same sprostosti iba idu, prečo by mala utekať mali by sme ju všetci nechať veď toho chlapa ešte ani nepozna ona je predsa rozumna žena niečo už vymysli sama" ozvala sa Dominika a hodila do mňa s okom "Lara chcem aby si vedela že som tu stále, ja neujdem, viem čo cítiš a ako sa cítiš, verím že sa to vysvetlí" chcela som sa rozplakať Denisove slova boli pre mňa ako liek na moje rany, mala som ho rada za tie paru dni som si ho veľmi obľúbila, bol mi veľmi blízky bol ako ja, mohla som s ním viesť hodinove konverzacie o čomkoľvek, chápal ma vedel ma rozosmiať, on jediný tu teraz sedí a je zo mnou v dobrom aj v zlom "inak čo mala ?" ozal sa Paľo smerom k Denisovy no Denis ukazoval mimikou Paľovi na mna a kýval nie "dobre sa ma všetko fajn" Dominika sa pozrela iba na nich a ostala veľmi nervózna potom ma pohladila po chrbte a oprela sa o mňa "som taká rada že si prišla Lara musím ti toho toľko ukázať čo všetko som si kupila aj malému" všetci sa usmievali iba ja a Denis sme boli zlomený "Lara poď so mnou domov" naklonil sa smerom ku mne Denis a povedal mi to pokým som odpíjala z kávy. Bum a teraz mi to došlo počas celého toho zhonu, sme šli niekoľko kilometrov cez dialnicu a obkluki cez mesta aj napriek tomu že sme pili dosť vína, mohlo sa nám niečo stať bože. Nedalo mi to a preto som musela sa ozvať a zakročiť "Denis musiš sa vyspať ! poď môžeš sa vyspať v hosťovskej len to upracem" - "Lara šibe ti poď domov všetci sa boja" - "Denis musíš sa vyspať ! šiel si niekoľko kilometrov aj napriek tomu že si pil víno" Paľo vyskočil zo sedačky smerom k Denisovy "tak to nie bratu, nedovolim ti ísť ešte cestu späť, poď vyspíš sa tu a potom pôjdete domov " Denis viac neodvraval, Dominika rýchlo prezliekla postelne a Denis si išiel ľahnúť, my sme sedeli všetci v obývacej miestnosti ja som popíjala svoju kávu, zhovárali sme sa o rôznych veciach az to tete nedalo a musela začať zas tému MOJA SVADBA A DENIS "ako ste sa spoznali Lara ?" opýtala sa ma teta "videla som ho ako prechádzal cestu, ja som bola akurat vtedy von s kamoškami no a on sa kamaráti s kamoskinym bratrancom tak došli ku kamoške a už to šlo samé " - "mama ale on je romak" ozval sa Paľo a zas ako vždy to zaklincoval, čo ma rozosmialo pretože teta mu ukázala či je normalny, že nech je ticho aby nas nepočul "nam to predsa nevadí že, veď je normálny je to na ňom vidieť" dodala teta no Paľo sa to rozhodol zas zaklincovať "šak len toľko peňazí nema (hlasný smiech) on si môže vyberať vieš jak za ním ženské letia" vybuchla som smiechom a Dominika s tetou sa už neudržali a začali sa smiať na celý dom no vzápätí sa rýchlo ukľudniť aby ho nezobudil "no vidíš Lara ako sa smejú ale veď ja pravdu rozprávam veď potvrď že hovorím pravdu" - "máš pravdu Paľo, naozaj ma nádherný moderný dom, veľký a priestranný, moderne a draho vybavený, dokonca ma svetla cez ktoré sa môžeš pripojiť s telefónom a pustiť si hudbu" len čo som dopovedala teta sa začala dusiť od smiechu kávov a Dominika si kusla až do ruky aby nebolo počuť ako sa hlasno smeju no teta začala "Lara veľmi sa mu páčiš, záleží mu na tebe,toho chlapca sa len tak nezbavíš" - "lenže otec ma chce vydať, vraj začal už prípravy na svadbu o 3 mesiace by som sa mala vydať za chlapa ktoreho ani nepoznam" - "skús tomu dať šancu možno sa ti zapáči možno si budete rozumieť, viem že tohto chlapca máš rada no nikdy ho neprímu ani ako tvojho priatela,nikdy ti nedovolia s nim byť a ak zistia že je róm budu z toho len problémy" - "teta ale ja sa bojim nie som pripravená ešte s niekým žiť" - "Lara na to nebudeš nikdy pripravena, to sa proste nenaučiš, budeš musieť robiť veľa kompromisov a veľa krát budeš musieť prejsť mnoho skúškami,ale ty si silna zvládneš to, teraz pôjdeš domov porozprávaš sa s otcom, zoznámiš sa s tym chlapom,uvidiš aky je a podľa toho uvidíš ako to bude" usmiala som sa na tetu, ta ma pohladila po tvari a dala bozk na líce. Denis sa akurát zobudil vošiel do obývačky k nám vypýtal si od Dominiky kávu, vypil kávu a opýtal sa ma "Lara pôjdeš domov so mnou" usmiala som sa naňho a zakývala na znak Ano, obaja sme sa najedli vyšli von na dvor, rozlúčili sme sa s ostatnými a sadli každy do svojich aut ja som stiahla okno na aute a pustila si radio zapla sa mi skladba od Carlos Santana - I love you much too. Denis stiahol okno a šla mu presne ta ista skladba, obaja sme sa na seba s udivom pozreli a zasmiali sa, dokonca všetci sa na nás s udivom pozerali, Paľo si to nenechál ujsť a dodal "to sú proste spriaznené duše, lete holubičky moje" zakričala som Denisovy že ideme na benzínku ten mi kývol ze dobre. Zakývala som všetkým. Odišli sme na benzinku počas toho ako sme tankovali ma Denis len raz pobozkal a povedal že mi Ďakuje že to hneď nevzdávam, potom nás táto skladba sprevádzala celú cestu až domov, pretekali sme sa a kričali na seba cez stiahnute okno a skladba nám hrála stále dookola až pokým sme nedošli domov. rozlúčili sme sa ja som išla ku mne domov a on ku sebe.